Tá správa z centra východného Slovenska je prekvapujúca – ukazuje, že aj po rokoch straníckeho znásilňovania ostali na Ústavnom súde zrnká práva a svedomia.

Aj keď inaugurácia prezidenta Obamu neprilákala také masy ľudí ako v roku 2009, staronovému prezidentovi sa dostalo impresívnej podpory občanov, zhromaždených v uliciach Washingtonu DC, ako aj veľmi dôstojného, typicky amerického inauguračného obradu – a to aj napriek nepresvedčivému speváckemu výkonu Kelly Clarkson. No atmosféra tohtoročnej inaugurácie bola iná ako v roku 2009. Len málokto už dnes očakáva, že prezident príde so zázračným receptom, ktorý by vyriešil chronické ekonomické problémy, ktorými krajina trpí.

Rok 2012 bol rokom, v ktorom sa učitelia a školy pripomenuli verejnosti, a verejnosť si tento učiteľský hlas všimla. To je asi najdôležitejšia správa o školstve za minulý rok. Za pozornosť však toho stojí viac: školské novely, ktoré menia pravidlá prijímania na gymnáziá a stredné školy, ale aj pravidlá hry medzi zriaďovateľmi verejných stredných škôl na jednej strane a cirkevných a súkromných škôl na strane druhej. Dôležité sú aj nové iniciatívy, ktoré sa v školstve dejú, to, že do školstva priamo, ale aj nepriamo vstupujú ľudia z mimoškolských prostredí.

Americkí politici súčasnosti pripomínajú posledného príslušníka abbásovskej dynastie, ktorý v roku 1258 nepodnikol žiadne kroky, aby sa pripravil na vpád Mongolov.

V tomto čísle sa po roku vraciame k rubrike .dve otázky, ktorá bude odteraz pravidelne dopĺňať články v rubrike .veda.

Pred sto rokmi bolo naše hlavné mesto jedným z najvýznamnejších centier svetovej vedy. Niekoľko vedných odborov tu prežívalo svoje vrcholy, zopár ďalších sa práve rodilo a niekoľko iných sa len chystalo zrodiť z mimoriadne žičlivého podhubia. Prečo na to nedokážeme byť hrdí?

Zapla som televíziu a videla ženu, ktorá práve rodila. Bola v nemocnici, vďaka kamere to videl celý národ. Hlas redaktorky pritom hovoril o vývoji počtu narodených v minulom roku. Rozmýšľam, či sa niekto tej ženy spýtal, či ju môžu nakrúcať počas pôrodu. Najpravdepodobnejšia odpoveď je, že nie.

Amerika bola nespochybniteľnou superveľmocou 21 rokov. Presne toľko je od rozpadu Sovietskeho zväzu. Američania majú stále najmocnejšiu armádu aj najväčšiu ekonomiku na svete, ale inak začínajú pripomínať regionálnu mocnosť.

Osem rokov basy je veľmi veľa. Najmä keď ide o známeho a talentovaného herca. Žiaľ, Dušan Cinkota rozpustil svoj bývalý život v drogách.

Na oboch stranách Atlantiku má pravica problém. Chýba jej líder. Je to ako parafráza Dr. Johnsona. Zvolenie Baracka Obamu je triumfom nádeje nad skúsenosťou. Američania zaťali zuby a za odmenu dostali ďalšie štyri roky s Obamom. Prečo to urobili? Tí, ktorí sú závislí od štátu, zamestnanci vo verejnom sektore, slobodné mamičky, ktoré sa „vydali za štát“, a tak ďalej mali dôvod za Obamu hlasovať. Zvyšok nie.