Nie je to tak dávno, čo mali mnohé krajiny vznešený ciel dosiahnuť všeobecnú gramotnosť. Chceli dosiahnuť stav, keď každý obyvateľ bude vedieť písať aj čítať.

Verejnoprávne médiá sú čudo. Neviem, načo sa majú ľudia skladať na niečo, čo dokáže oveľa lepšie pokryť súkromný sektor. Najsmiešnejšia je hra na objektivitu. Verejnoprávne médiá vlastnia všetci čiže nikto, čiže tí, ktorí rozhodujú o ich chode. A robia všetko, aby ten chod zodpovedal ich videniu sveta, čo v realite často znamená neprezradiť ani za svet podstatu toho videnia.

Tesať do kameňa sa dá v dnešnom Nemecku iba jedno: nová vláda Angely Merkel je najlepšia možná. Ale práve to je hlavný problém. Pod drvivou väčšinou pasáží z vládneho programu konzervatívcov z CDU/CSU a liberálov z FDP mohol stáť pokojne podpis socialistov z SPD a Zelených. Volič ľavice, ktorá pred voľbami strašila nástupom neoliberálnej vlády, by sa mal dnes cítiť oklamaný a súčasne sa pýtať, prečo nedal hlas Angele Merkel či lídrovi FDP Guidovi Westerwellemu.

Strednú Európu zasiahla tento týždeň vlna nízkeho tlaku. Aj v Bratislave bola zima, fúkal vietor a padal ľadový dážď so snehom. Len v športovej hale na Pasienkoch došlo k frontálnej poruche: hoci Richard Müller spieval o tlakovej níži, nad jeho koncertom sa rozostúpili mraky.

A potom, aby človek nebol poverčivý. Minulý týždeň som písal o krásnej jeseni, o babom lete (alebo babiom?), rozplýval som sa nad jeho nádherou a tu ho máš! Len čo som ten text dopísal a odoslal, hneď sa ochladilo. Ale keby sa len normálne ochladilo. Ale ochladilo sa nenormálne.

Sociálne experimenty založené na predpoklade, že všetci v komunite sú poctiví a nezištní, dávajú do spoločného podľa svojich možností a berú len podľa svojich potrieb, jednoducho nefungujú. Keď nejaký taký model predsa len funguje, znamená to, že sme si niečo podstatné nevšimli, alebo že tomu, kto na to celé dopláca, ešte nedošla trpezlivosť. Alebo peniaze.

„Čo ja mám čo hovoriť o Bachovom diele: počúvať, hrať, milovať, uctievať a – mlčať!“ vyznal sa z obdivu k hudobnému géniovi Albert Einstein.

A je to tu. Ono to fakt prišlo. Mám presne ten pocit, ako keď som uzavrela svoju prvú nahrávaciu zmluvu na svoju prvú platňu. Ten pocit, ze sa zasa mám prezentovať, svojou kreativitou, svojimi schopnosťami a zručnosťami.

Film Púštny kvet režisérky Sherry Hormanovej predstavuje ďalšiu z nespočetných variácií amerického sna. Všetky také príbehy majú veľmi podobný dramaturgický oblúk – hlavná postava dlhé roky trpí a biedi, dokáže sa však postaviť nepriazni osudu a svojimi schopnosťami si vybojovať záverečné víťazstvo.

Za posledných dvadsať rokov boli parlamentné voľby šesťkrát, tento týždeň to bude po siedmy raz. Každé z týchto volieb mali inú hlavnú tému, a každé aj iné vyústenie.