Blížia sa komunálne voľby. Volebné komisie rozhodujú o registrácii kandidátov, ktorí majú záujem uchádzať sa približne o 21 000 postov poslancov a vyše 2 900 pozícií starostov a primátorov. Nie je to priveľký luxus na takú malú krajinu?

U nás v Prahe 8 má spiacu firmu istý Alexander Bastrykin – Putinov spolužiak a šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie. Rozhodol som sa mu ju zrušiť. Na vysvetlenie: v minulých rokoch si ruskí činovníci zakladali v Českej republike (na Slovensku a v celej EÚ, pochopiteľne, tiež) tiché spoločnosti, ktoré im mali vytvoriť zázemie v Schengenskom priestore. Na takúto obchodnú spoločnosť je napríklad napísaný byt – keby náhodou papaláš upadol v cárovu nemilosť a chcel v pokoji dožiť na Západe. Pán Bastrykin tu vlastnil spoločnosť LAW Bohemia, s. r. o., teraz prepísanú na manželku.

Kým rodičia často chránia deti už aj pred zmienkami o smrti, psychológovia hovoria o dôležitosti zapojenia detí do spoločného smútenia a prežívania bolesti zo straty blízkych. Môže práve pohreb pomôcť dieťaťu zmieriť sa so smrťou?

Nech napíše J. K. Rowlingová čokoľvek, z tieňa Harryho Pottera už sa nevymaní. Tridsať rokov predchádzajúcej literárnej kariéry spisovateľa R. R. Martina nič neznamená, dôležité sú len Piesne ľadu a ohňa. Niektorí autori sú obeťami svojich najúspešnejších kníh. Nie najdôležitejších, najzásadnejších, najlepších, ale najúspešnejších. Čitateľsky. Modelovým príkladom takéhoto autora je tohtoročný hosť festivalu Pohoda, spisovateľ C. D. Payne, autor výborných románov Holubie mambo, Americké krásky, Neviditeľný či Dedičstvo, alebo ako Helena k šťastiu prišla.

V nedeľu 9. júna bol odvysielaný posledný diel tretej série kultového televízneho fantasy seriálu Hra o tróny. Autora literárnej predlohy a koproducenta seriálu, spisovateľa Georgea R. R. Martina, časopis Time už v roku 2011 zaradil medzi najvplyvnejších ľudí na svete. Kto je to vlastne?

Už od februára bolo zaujímavé sledovať na facebooku statusové vítania jari – v rôznych intervaloch zamŕzali a opäť rozmŕzali. Je druhá polovica apríla a zdá sa, že sme sa dočkali. Aké budú ďalšie roky? Klimatickí realisti hovoria o ďalšej možnej malej ľadovej dobe.

Keď som kedysi skončila preduniverzitné štúdium, mala som pocit, že mi už nič nepatrí, možno už ani moje vlastné telo. Život v ubytovniach v človeku vyvolá dojem, že celá jeho existencia, intimita, osobné veci, ba aj nahota, to všetko sa stalo verejným statkom. „Zdieľať“ je povinné slovo, stalo sa takou normou, že už ani na chvíľu nemožno byť sám. Po rokoch mobilizácie, družstevných táborov a smutných školách som sa potrebovala predávkovať súkromím.

Filmy o únosoch a vyjednávačoch, najmä tie americké, by sme na prstoch nespočítali. V tej záplave nakrútiť na Starom kontinente podobný (ale zároveň aj celkom iný) príbeh, ktorý vysoko vyčnieva nad ostatné, nie je triviálne. Tobiasovi Lindholmovi sa to podarilo na celej čiare.

Keďže som v tejto časti Brooklynu prvýkrát a nechtiac som si vypočul ich rozhovor, s decentným odstupom ich sledujem. Odbočíme (najprv oni a po nich ja) na Gold Street, potom na Sands Street a všetko je jasné. Commodore Barry Park síce ešte nevidíme, ale AfroPunk Festival už počujeme. Nad pokojnými basovými bítmi sa ozývajú chaotické škreky gitarových efektov, z čoho je jasné, že festivalový areál je už otvorený, znie v ňom tanečná hudba, kým na dvoch pódiách zároveň prebiehajú zvukové skúšky kapiel.