Pred ôsmimi rokmi som dala zbohom veľkomestu, pohľadom objala amsterdamské kanály a krásnu vežu Westertoren, a odsťahovala sa na najsevernejší výbežok Holandska, do dedinky Finsterwolde. Keď zmena, tak poriadna. Finsterwolde má 2 445 obyvateľov, pričom 18 percent je starších ako 65 rokov. Je tu jeden kostol, dve krčmy, jeden predražený supermarket a jeden obchod s odevmi, aké si žena s troškou sebaúcty neoblečie ani do rakvy. Príroda je drsná. Keď je zamračené, oblaky sa takmer dotýkajú zeme. Kam sa pozriete, všade rovina, s obzorom zliata do celistvej plochy.

Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

„Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou,“ povedal v novembri 1989 Václav Havel. Havlov poetický výrok nahradila 3. marca 1991, v deň medializovanej lži o cenzúrovaní Vladimíra Mečiara zo strany VPN, lož ako pracovná metóda. Posadila Mečiara na dvadsaťročie na koňa. Postupne sa však lož stala rutinou verejného života a osvojila si ju celá politická scéna.

Národná bločková lotéria Od 1. septembra sa môžu obyvatelia Slovenska zapojiť do Národnej bločkovej lotérie. Ministerstvo financií ju zavádza ako jeden z nástrojov v boji s únikmi pri dani z pridanej hodnoty. Spotrebiteľov má viesť k zodpovednosti v súvislosti s pokladničnými dokladmi. Spotrebitelia by sa mali zaujímať o to, či sú bločky pravé a podnikatelia by zase mali byť féroví vo vydávaní pri platení. Občania budú môcť zaregistrovať svoje bločky z elektronickej registračnej pokladne do lotérie cez Tipos za 20 centov alebo za 12 centov cez SMS, prípadne cez internet a mobilnú aplikáciu zadarmo.

Napríklad taký J. C. Vyrastal v rodičovskej krčme na dedine kúsok od Prahy, počas medzivojnového Československa. V krčme sa hralo divadlo, požičiavali knihy. V Hostouni žila aj malá židovská komunitka, ktorú pohltil holokaust. Počas vojny pomáhal odboju a na jej konci bol účastníkom pražského povstania (na vlastné oči videl lynč nemeckých civilistov nenávistným davom). Po vojne vstúpil do komunistickej strany.

„Pripravili sme si pre vás neobyčajnú trasu, ktorá počas 4 dní vedie cez najlepšie alpské cesty Európy,“ píše sa na internetovej stránke českého Klubu sportovních aut v sekcii Trojdenný výlet do Álp. Prečo by niekto chcel štyri dni stráviť vozením sa v aute na trojdennom výlete?

Blížia sa dni plné slnka, možno aj horúčav, keď slnko páli na hlavu tak, že nám môže odpáliť dekel. Vtedy siahame po osviežení v rôznych podobách. Jednou z nich je aj milý, rapavý, no neskutočne voňavý cukrový melón.

Lode z Kolbergu, čiže dnes Kolobrzegu, nemali ľudia na Bornholme veľmi v láske. Aspoň donedávna. Mnoho z nich totiž dodnes spomína, čo z tohto prístavu prišlo 9. mája 1945. Bornholm, najvýchodnejší ostrov Dánska, vtedy očakával pomerne pokojne koniec vojny. Nemecký veliteľ ostrova odovzdal kapituláciu britskému veleniu spojeneckých vojsk a čakal, že v priebehu niekoľkých dní prídu britské lode a on spolu s vyše desaťtisícovou posádkou a ďalšími tisíckami nemeckých utečencov poputuje do britského zajatia a do niektorej zo západných okupačných zón Nemecka.

Od októbra sa Dunaj každé ráno oblieka do hmly. Druhý breh zmizne, stratí sa. Je to exkluzívne, keďže sa to dá zažiť len v istú časť roka. Ranný chvat znemožňuje vychutnať si zahalenú rieku na kamennej lavičke pri vode. Je venovaná, ako hlása vytesaný nápis, L. Palkovičovi (rodák zo Šenkvíc od Trnavy, môj rodák). Neďaleko kotví asi rok jedna opustená loď, s ktorou má možno niekto podnikateľský sen.

Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.