Odhaduje sa, že 35-tisíc milionárov v Spojených štátoch má čiernu farbu pokožky. Dennis Kimbro tisícku z nich sedem rokov študoval a napísal o tom pozoruhodnú knihu. Jeho záver? „Bohatstvo nie je suma na účte, ale postoj, čin a návyk.“

Je Albánec, syn gastarbeitrov a absolvent prestížnych škôl vo Viedni a v Londýne. Nedávno navštívil druhýkrát Slovensko ako krajinu, ktorá neuznáva tú jeho. Minister zahraničia Kosova sa usiloval presvedčiť našich politikov, že už na to nie sú dôvody. Enver Hoxhaj.

Keď vyrazíte do Tešedíkova z Bratislavy, je to ako prechádzka národnou čítankou. Bernolákovo, Sládkovičovo, Matúškovo... No a potom Tešedíkovo, ktoré však chce byť opäť Peredom. Ficova vláda mu to nedovolila. Čo si o tom myslia miestni?

Vo svojich sedemnástich vyhrala islandskú študentskú Superstar, napísala hit Slow pre Kylie Minogue, spievala titulnú pieseň pre druhý deň Pána Prsteňov a v menej komerčných hitparádach uspela roztomilou piesňou Jungle Drum.

Osloboďte sa od pocitov nespokojnosti! Tvoriť môžete, aj keď sa na to necítite. Akceptujte svoju nechuť do práce a použite zopár našich trikov na rozhýbanie.

Keď sa povie nemecký zmysel pre humor, je to, ako keby sa povedalo česká štedrosť, ruská abstinencia či slovenská irónia. Nejde o úplný nezmysel, ale kultúrne stereotypy nám velia, aby sme boli minimálne obozretní. Lebo niečo na tom asi bude. Niežeby sa Nemci nevedeli smiať, Česi nepozerať na ceny, Rusi nepiť a Slováci nerozumeli, ale nebudú to ich najsilnejšie stránky. Nemcom veľmi do smiechu nie je, a ak áno, je to taký stoický smiech, odmeraný, blahosklonný, smiech, ktorý je výrazom poznania, že sa niet veľmi čomu smiať.

Keď Steve Jobs v roku 1979 navštívil laboratórium Xerox Parc, kde vyvíjali počítač s grafickým systémom, vyrazilo mu to dych: „Mal som pocit, že to bola najlepšia vec, akú som v živote videl.“

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš patria medzi päť slovenských politikov, ktorých bez námahy vymenuje nadpriemerný čitateľ českých novín (moja žena). Ich odchod vedie až k dôraznému zvolaniu, že Dzurinda bol „premiér, akého Česi nikdy nemali“ a „slovenský Helmut Kohl“ (Luboš Palata 5. 6. na iDnes.cz). Aj k oslavnému rozhovoru, v ktorom „otec reforiem“ Mikloš dostáva úctivú otázku, ako je spokojný s ich stavom (Luboš Palata 5. 6. v MF Dnes).

Správa o rozsudku za spálenie vlajky EÚ by mi unikla, nebyť „fejsbúkového“ statusu zástupcu Európskej komisie: „O hraniciach slobody prejavu: spálenie európskej vlajky je podľa súdu trestným činom.“

Príjmová nerovnosť obyvateľov sveta, o ktorej sa toľko hovorí, medzi rokmi 1970 a 2009 postupne klesala. Šok? Nezabúdajme, že svet nie je len USA. Nie zdanenie a následné prerozdelenie, ale zavedenie viacerých kapitalistických pravidiel v komunistickej Číne oslobodilo z chudoby stovky miliónov ľudí. A v celej Ázii rozbehlo nevídaný ekonomický rast, ktorý výrazne zlepšil životy viac než miliardy ľudí. O tejto najdôležitejšej správe za posledných 50 rokov sa hovorí podivuhodne málo. Namiesto skúmania tohto úspechu intelektuálov vyspelého sveta fascinuje, kto všetko má viac než oni.