Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deň, keď počítače dostali tvár

.alexander Mravčák .časopis .lifestyle

Keď Steve Jobs v roku 1979 navštívil laboratórium Xerox Parc, kde vyvíjali počítač s grafickým systémom, vyrazilo mu to dych: „Mal som pocit, že to bola najlepšia vec, akú som v živote videl.“

Než boli v počítači okná a ikony, ovládali sa celkom inak. Používateľ sedel za tmavou obrazovkou s blikajúcim kurzorom v rohu a ťukal do klávesnice zvláštne textové príkazy.
C:\> CHDIR PROGRAMY
C:\PROGRAMY\> DIR
C:\PROGRAMY\> MARIO.EXE
Dnešní používatelia by sa v prostredí príkazového riadku asi ďaleko nepohli. Na ovládanie počítača bolo potrebné mať nabifľovaný zoznam príkazov, ktorým ste počítače mohli nakŕmiť. Aby toho nebolo dosť, tie sa líšili pre každý operačný systém. Iné príkazy používal Commodore, iné Unix, Apple DOS či Microsoft DOS. Ako sme sa teda dostali po dnešok, keď vie počítač či tablet používať aj malé dieťa?

.macintosh
Druhého júna 2014 v San Franciscu začína Worldwide Developer Conference (WWDC), technologická konferencia, ktorú pre programátorov každoročne organizuje firma Apple. Aj keď program hlavnej prezentácie je neznámy, je pravdepodobné, že riaditeľ Tim Cook sa rozhovorí o prvom Macintoshi, ktorý oslavuje tento rok tridsať rokov.
Macintosh patrí k najvýznamnejším míľnikom počítačovej histórie. Bol to prvý komerčne úspešný počítač, ktorý sa rozlúčil s príkazovým riadkom a predstavil niečo pre mnohých celkom nové – grafické prostredie. Človek už nemusel ťukať príkazy, stačilo myšou poklikať na ikonu na ploche. Programy sa otvárali v oknách, ktoré sa dali presúvať a organizovať po obrazovke. Tento koncept sa zvykne nazývať WIMP, podľa anglickej skratky pre „okná, ikony, menu a kurzor“. To sú prvky, okolo ktorých sa točí celý systém posledných tridsať rokov. WIMP systémy používame dodnes, či už je to Windows 8, alebo Mac OS X Mavericks. Za tridsať rokov sa zmenil len vzhľad a pridali sa funkcie, koncept však ostáva rovnaký (odlišnú formu využívajú len niektoré systémové súčasti, napríklad Metro prostredie Windowsu).
Pôvodný Macintosh bol malý zázrak. S deväťpalcovou obrazovkou (predstavte si tablet) v béžovej škatuľke, by sa oproti dnešným počítačom javil ako trpaslík. Predával sa za 2,5 tisíca amerických dolárov, čo nebola práve najnižšia suma, keď uvážime, že priemerné auto stálo približne 6-tisíc dolárov, a populárny domáci počítač Commodore 64 len 600 dolárov, ale oproti počítačom, čo dokázali podobné veci to bola stále skvelá cena (grafické počítače od Xeroxu stáli napríklad 75-tisíc). Verejnosť sa teda prvým Macintoshom nadchla a predával sa ako teplé rožky. „Steve Jobs pokladal za úspech, ak sa mu podarí predať 50-tisíc kusov za prvých sto dní, čo bolo vysoké číslo pre celkom nový počítač, na ktorý je dostupných len zopár aplikácií,“ píše Andy Hertzfeld, ktorý pracoval v Apple na projekte Macintoshu, na stránke venovanej histórii Applu Folklore.org. Firme sa podarilo za tento čas predať 72-tisíc Macintoshov. V júni ich predali už 60-tisíc za mesiac. Steve Jobs ukázal ľuďom, ako raz budú vyzerať všetky počítače.

.myš
Aby sme pochopili, ako Mac vznikol, je potrebné sa pozrieť ešte trochu hlbšie do histórie. Najstarší element z konceptu WIMP je zrejme kurzor – myš. Demonštroval ju v roku 1968 pri predstavení svojho počítaču NLS vynálezca Douglas Engelbart, ten sa však nikdy neuchytil. Jeho frustrovaní zamestnanci preto na začiatku sedemdesiatych rokov odišli do Xeroxu. Kopírková firma na začiatku sedemdesiatych rokov zažívala svoju zlatú éru, bol to Google vtedajšej doby. Bývalí Engelbartovi ľudia v Xeroxe vyvinuli počítač Alto, ktorý sa začal predávať od roku 1973. Okrem toho, že to bol prvý osobný počítač s myšou, je označovaný aj za prvý počítač s grafickým prostredím. Skôr ako na Windows sa však podobal na Norton Commander – chýbali mu okná, plocha aj ďalšie položky, na ktoré sme dnes zvyknutí. Navyše cena z neho urobila počítač len pre bohaté univerzity a vládne agentúry. Vyrobilo a predalo sa dokopy len dvetisíc kusov.

.okná
Víziou firmy Apple, ktorá prerazila v roku 1977 so svojím modelom Apple II, bolo počítače sprístupniť stále širšej verejnosti. V roku 1978 preto programátor firmy Bill Atkinson začal pracovať na grafickom systéme pre stroj, ktorý neskôr pomenovali Lisa. Na začiatku bola Lisa len čierna obrazovka s textom. Už vtedy sa však odlišovala od textu na súdobých počítačoch. Kým tie zobrazovali všetky písmená rovnako veľké, podobne ako na písacom stroji, Lisa zobrazovala písmená proporčne – tak, ako sme zvyknutí dnes. Z programátorského hľadiska to bol komplikovaný problém s malým účinkom. Stevovi Jobsovi, ktorý sa na vysokej škole učil o kaligrafii, sa však takéto fonty nepáčili a chcel, aby text na jeho počítačoch vyzeral rovnako ako vytlačený.
Xerox medzitým pracoval na nasledovníkovi svojho grafického systému, ktorý bol neskôr použitý v novom stroji Xerox Star. Jef Raskin, ktorý v Appli pracoval na projekte Macintosh, údajne vedel, na čom Xerox pracuje a vybavil Stevovi Jobsovi prehliadku tajného projektu. Jobs navštívil vývojové centrum Parc na konci roku 1979 a pozrel si inovácie Xeroxu. „Mal som pocit, že to bola najlepšia vec, akú som v živote videl,“ povedal Jobs neskôr. „Po desiatich minútach mi bolo jasné, že raz budú takto fungovať všetky počítače na svete.“ S Xeroxom sa dohodol na kompenzácii vo forme akcií firmy Apple, a nápady nechal zapracovať do projektu Lisa. Nebyť návštevy Jobsa v Xeroxe, počítačová história by sa mohla odvíjať celkom inak – a možno aj nie. V každom prípade, od tohto momentu si Steve dával veľký pozor na to, aby sa konkurencia nedozvedela o tom, na čom pracoval on sám.
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov vytvoril Bill Atkinson okná. Aj keď dnes už nie je jasné, či Atkinson prevzal nápad Xeroxu, alebo naň  prišiel nezávisle, výsledok sú dnešné okná. Zaujímavé je, že na prvých appláckych oknách sa jednou lištou posúvalo nielen hore a dole, ale aj naľavo a napravo. Bill Atkins neskôr rozhodnutie zmenil a vyrobil dve lišty – napravo a nadol od okna – a tak to ostalo dodnes.
Larry Tesler, ktorý sa v roku 1980 presunul z Xeroxu do Apple, bol veľkým zástancom používateľského testovania – teda aby každý koncept, ktorý vymyslia, otestovali na reálnych ľuďoch. Projekt Lisa aj preto prešiel množstvom podobných zmien, ktoré sa neskôr ukázali ako rozhodujúce a vydržali po nasledujúcich tridsať rokov.

.menu a ikony
K oknám pribudlo menu, ďalší dôležitý prvok. Aj keď dnes sa dá považovať za samozrejmý, v tom čase to bol významný krok, hlavne preto, že bol úzko previazaný s logikou programu. Väčšina softvéru dovtedy totiž využívala takzvané módy. V praxi to znamenalo, že človek musel najprv klávesovou skratkou vybrať, čo chce vykonať a až potom to urobil. Z tohto konceptu sa vymykal napríklad textový editor Gypsy od Xeroxu, jeden z najpokročilejších programov tej doby. Ten mal obrátenú logiku – človek v ňom najprv označil text, a potom vybral, čo s ním chcel urobiť. Apple na túto schému nadviazal a tento koncept preniesol aj do ostatných častí systému. Človek teda označil súbor a potom zvolil v menu, že ho chce vymazať, nie naopak.
V marci 1982 pribudli ikony na prácu so súbormi. Pracovníci Applu na stvárnenie počítačového systému zvolili metaforu kancelárskeho stola a urobili to asi precíznejšie, ako ktorýkoľvek konkurent pred nimi. Po zapnutí vás teda počítač privítal s plochou pracovného stola (desktop), po ktorej môžete presúvať otvorené okná reprezentujúce jednotlivé dokumenty, otvorené lajstrá. Aj vizuálna reč vychádza z kancelárskych predmetov. Súbory reprezentovala ikona listu papiera a adresáre mali ikonu zakladacích dosiek.
Asi najväčšiu zásluhu na formovaní „tváre“ počítačov má dizajnérka Susan Kareová. Tú do Applu dotiahol jej spolužiak zo strednej Hertzfeld a vytvorila základnú sadu ikon, ktoré používal Macintosh. Ako uvádza Kareová na svojej stránke, jej úlohou bolo „premeniť malé mriežky čiernych a bielych pixelov na symboly, ktoré pomôžu ľuďom jednoduchšie použiť počítač.“ Vytvorila napríklad hodiny (symbol čakania), ruku s vystretými prstami (posúvanie po dokumente) či disketu (symbol uloženia dokumentu). Mnohé ikony Kareová nielen kreslila, zároveň vymyslela grafické symboly pre akcie, ktoré dovtedy neboli definované. Okrem toho navrhla aj desiatku fontov pre pôvodný Macintosh, ktoré boli nazvané podľa veľkých svetových miest. Dva z nich – Monaco a Geneva, sú dodnes nainštalované na každom novom Macu. Jej ikony dnes už síce systém nepoužíva, ale výrazne ovplyvnili vývoj. (Po odchode z Applu navrhovala ikony napríklad pre Microsoft, IBM, Netscape, Sony a najnovšie aj niektoré ikony na Facebooku, momentálne sa venuje najmä dizajnu mobilných aplikácií vo vlastnom grafickom štúdiu.)

.grafické vojny
Vývoj Lisy, prvého grafického počítaču od Applu, trval o dva roky dlhšie než bolo plánované, a na trh sa dostal až v roku 1983. Nedokázal však splniť víziu Steva Jobsa, aby sa stal počítačom pre masy. S cenou 10-tisíc dolárov si ho stále nemohlo dovoliť veľa ľudí a tí, čo si ho kúpili, sa sťažovali, že systém bol pomalý. Apple však popri Lise pracoval aj na druhej platforme – Macintosh. Ten prišiel na trh o rok neskôr, 24. januára 1984, a zahŕňal v sebe takmer všetky dôležité inovácie, ktoré mala Lisa, ibaže bol vyrobený z lacnejších súčiastok a s vychytanými chybami. Aj preto je dnes Macintosh, nie Lisa, považovaný za prelomový počítač, ktorý priniesol grafické prostredie. Je pravda, že je prvý komerčne úspešný a masovo používaný.
Keď Jobs odhalil Macintosh, grafické prostredie chceli mať zrazu všetci. Ešte v tom istom roku predstavila svoje oknové prostredie GEM aj firma Digital Research. Rok na to prišla so svojím grafickým systémom aj firma Amiga a Microsoft, ktorý mal prednostný prístup k Apple produktom kvôli vývoju. Windows 1.0, ktorý bol grafickým rozšírením pre MS-DOS, Microsoft postupne vylepšoval, až dosiahol dominantné postavenie na trhu. Apple sa s viacerými firmami súdilo, spory však v konečnom dôsledku prehralo.

.čo ďalej
Grafické prostredie medzi rokmi 1984 a 2014 vyvíjalo a veľa vecí sa menilo. Pribudli napríklad farby, funkcie na minimalizáciu či maximalizáciu okna. Ešte viac vecí však ostávalo rovnakých. Stolné počítače a laptopy sa stále riadia tým istým konceptom, ktorý bol na prvom Macintoshi v roku 1984. Aj keď niektoré firmy sa snažia pomaly podsúvať nové koncepty, ľudia novinky skôr odmietajú a uprednostňujú starý známy WIMP.
Kým nás budú počítače poslúchať na slovo a reagovať na náš hlas, ešte to asi potrvá. Významný trend môžeme vidieť na smartfónoch a tabletoch, ktoré si oknový koncept nikdy neosvojili. Keďže malé obrazovky neumožňovali podobné zobrazenie, dizajnéri museli prísť s iným riešením. Ostali len ikony a v zmenenej forme menu. Okná s kurzorom celkom chýbajú. Ďalší krok môžu reprezentovať prostredia na nositeľných počítačoch – šikovné hodinky či počítače v okuliaroch, ktoré sú už za rohom. Ktovie, možno niektorý z modelov, nad ktorým dnes rozmýšľa dizajnér v Silicon Valley, určí počítačové prostredie na ďalších tridsať rokov.
.autor je spolupracovník .týždňa

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite