S výnimkou generálneho štrajku v novembri 1989 si nepamätám ani jeden taký, ktorý by vo mne vzbudzoval sympatie. Až prišli v roku 2012 učitelia a ich študenti.

Palestínskym svetom hýbali v minulých dňoch tri udalosti: nedávna vojna v Gaze, exhumácia tela Jásira Arafata a hlasovanie o uznaní Palestíny ako nečlenského pozorovateľského štátu v OSN. Na Blízkom východe všetko so všetkým súvisí, každá táto udalosť však predstavuje aj samostatný príbeh a umožňuje samostatný výklad. Exhumácia Jásira Arafata a skúmanie, či palestínsky vodca zomrel prirodzenou smrťou, alebo či bol otrávený, má vniesť jasno do konšpiračných teórií o jeho skonaní vo Francúzsku v roku 2004. Je otázka, čo sa po tých rokoch môže ukázať, a či prípadná záporná odpoveď na teóriu o otrávení uspokojí tých, čo sú presvedčení o opaku.

Počas uplynulého roku sa v Tibete upálilo vyše šesťdesiat Tibeťanov. Prečo to robia, ako Čína ohrozuje ich identitu a zneužíva turistický ruch proti samotným Tibeťanom? O svojej ceste v Tibete píše Martin Slobodník.

Přestože se jmenoval Ivan Martin Jirous, nejznámější byl pod přezdívkou Magor. Devátého listopadu uplynul rok od smrti tohoto velkého básníka, kunsthistorika a kritika, především ale otce našeho undergroundu, a bohužel také mnohaletého vězně bolševických kriminálů.

Budúci rok si pripomenieme dve dvestoročné výročia Verdiho a Wagnera a chvalabohu, podnikli sa potrebné kroky, aby sme popri tom neignorovali sté výročie Brittena.

Killers: Battle Born Michal Prokop & Framus Five: Sto roků na cestě My Dying Bride: A Map Of All Our Failures Hedningarna: &

Keď v roku 1994 Romney vyzval Teda Kennedyho, dlhoročného demokratického senátora liberálneho štátu Massachusetts, Kennedy sa ho snažil označiť za reaganovca. Romney to odmietol: „V časoch vlády Reagana a Busha som bol nezávislý. Nechcem, aby sme sa vrátili k Reaganovi a Bushovi.“ V roku 1994 prehral. Dnes, keď kandiduje na prezidenta, tak v ňom niektorí konzervatívci chcú vidieť prezidenta, ktorý zmení Ameriku tak ako Reagan. Podľa niektorých stratégov sú to posledné voľby, ktoré vraj môžu republikáni vyhrať so starou reaganovskou koalíciou. Ak by to malo Romneymu pomôcť, bol by to trochu paradox.

Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní, ako sa oficiálne nazýva mormónska cirkev, je zvláštne spoločenstvo. Uznávajú Ježiša Krista ako spasiteľa, hlásia sa k Biblii a čo sa týka životného štýlu, patria k najkonzervatívnejším cirkevným komunitám. Vyžaduje sa manželská vernosť, dodržiavanie zákonov, zakazuje sa alkohol aj káva. No práve táto Cirkev bola roky kritizovaná za mnohoženstvo, ktoré povoľovala do roku 1890. Mormóni majú dnes vyše 13 miliónov členov. Vďaka politickému úspechu Mita Romneyho získavajú aj na vážnosti, hoci sami sa spájaniu s republikánskym kandidátom trochu bránia.

Pred niekoľkými rokmi ma moje obchodné cesty zaviali do Salt Lake City, hlavného mesta amerického štátu Utah. Potreboval som tam kúpiť internetovú doménu, ktorej vlastníkom bol chiropraktik Matthew Roller. Pred odchodom ma niektorí moji kamaráti z Arizony varovali, že v Utahu je veľa mormónov. Mormóni sú čudní, veľmi čudní, bolo ich typické vyjadrenie. A mňa premkli isté obavy.

Žijeme v situácii, ktorú označil nemecký historik Richard Koselleck ako sedlový čas (Sattelzeit). Horským sedlom prechádzame z jednej doby do druhej. Ľudia tušia, že sa ocitli na prahu veľkej zmeny, ale nedovidia do nej ani ju nevedia pomenovať. Postmoderna ako slogan posledných desaťročí nevyznačuje prichádzajúci čas, ale melanchóliu toho odchádzajúceho. Dlhý prechod sa začal v roku 1989. Nemecký filozof Jürgen Habermas si vtedy myslel, že ide o dobiehajúcu revolúciu, v ktorej si postkomunistické krajiny osvoja výdobytky povojnovej euroatlantickej civilizácie. Ukázalo sa však, že celý proces je omnoho hlbší, zradnejší a nezasahuje len nové demokracie, ale aj Európu a celý svet.