Rok 2013 bude pre slovenských podnikateľov rokom bolestivého prispôsobenia. Okrem nutnosti vyrovnať sa s vládnymi opatreniami čaká ekonomiku aj výzva v podobe naďalej neistého vývoja u našich hlavných exportných partnerov v eurozóne.

USA na prelome roka odhlasovali odklad pádu z fiškálneho útesu. Rozpočtové problémy však nezmizli, krajina si tentoraz búcha hlavu o dlhový strop. A to napriek tomu, že ho s príslušným politicko-mediálnym divadlom zvýšila pred jeden a pol rokom o 2,1 bilióna dolárov. Ešte nestihli byť implementované žiadne z vtedy dohodnutých úspor a už je to málo. S ďalším, už 95. zvýšením dlhového stropu od roku 1940, to však bude mať prezident s republikánskou snemovňou ťažké. Strop neposúvať a namiesto toho šetriť? Podľa dvorných ekonómov ide o nemiestny extrémizmus. Východiská však nevidno, hrozil bankrot.

Nechcel by som za prezidenta Rudolfa Schustera s jeho anakondami, drienkovicou a falošne nahratými cédečkami. Hoci by aj to, keby sa v Česku mohol stať prezidentom aj Nemec ako on, svedčilo o istej normálnosti. Kým to, že sa v roku 1999 stal prezidentom na Slovensku, svedčalo, naopak, o nenormálnosti.

Pred dvadsiatimi rokmi vyšlo prvé číslo SME, dnes najvýznamnejšieho mienkotvorného denníka. Na jeho čele stál vtedy tridsaťdeväťročný Karol Ježík.

Ak bol svet minulý rok prekvapený Arabskou jarou a Slovensko pádom svojej vlády, tento rok bol zvláštny tým, že nepriniesol prekvapenia, ale iba vopred očakávané veci.

Som síce český vlastenec, ale niektoré veci majú jednoducho lepšie inde. Celkom určite to platí o adventných vianočných trhoch, ktoré tu v Česku robiť nevieme. V Prahe sa navyše ich organizovania zmocnil kolotočiarsky klan Kočkovcov a ja si jednoducho nemôžem pomôcť, tú kolotočovú pachuť tam jednoducho cítim. Preto sa za predvianočnou atmosférou vydávam za hranice, kde to kolotočiari neovládli. Mám dávne a stále krásne spomienky na vianočné trhy v Krakove, celkom sa mi páčili pred nejakými dvoma rokmi neveľké, ale aj tak podarené vianočné trhy v Budapešti, pekné je to aj vo Viedni.

Na pohľad nenápadný chlapík s mladistvým a plachým výrazom, ktorého všetci pokladali za konformného byrokrata. Ale odkedy sa stal minulý rok prezidentom Bundesbanky, stelesňuje odpor proti európskej politike riešenia eurokrízy.

Nepeknú tvár našej justície dosiaľ symbolizovali najmä dvaja ľudia, Štefan Harabin a šéf Dobroslav Trnka. Tento rok zostavu doplnila aj šéfka inštitúcie, ktorá by mala byť výkladnou skriňou slovenskej spravodlivosti, teda predsedníčka Ústavného súdu.

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií a jej šéf Martin Filko vydali analýzu efektívnosti slovenského zdravotníctva. Odborná verejnosť očakávala argumentáciu k zámeru vlády, zaviesť na Slovensku systém jednej zdravotnej poisťovne. Analýza sa na stole objavuje až 5 mesiacov po tom, ako sa predseda vlády rozhodol pre monopolizáciu zdravotného poistenia. Podstatný záver neprekvapuje: analýza nepotvrdila, že by zavedenie jednej poisťovne bolo pre Slovensko výhodné. Zoštátnenie poisťovní je teda predovšetkým ideologický, nie odborne podložený zámer. Analýza však konštatuje, že efektivita slovenského zdravotníctva po roku 2004 poklesla. Vychádza pritom z pochybných súvislostí a argumentuje na pochybných dátach.

Za posledný rok som bol niekoľkokrát vypovedať na polícii. Len tento mesiac som bol dvakrát na súde, ďalší ma čaká koncom týždňa. Kedysi to bolo vzrušujúce, teraz sú to len nervy a zbytočný stres.