Svetovou udalosťou roka bolo znovuzvolenie Baracka Obamu do úradu amerického prezidenta. Očakávalo sa, a nielen vinou trochu nudného Romneyho. Kombinácia zásahov štátu, nových daní a tlačenia peňazí je ako odpoveď na krízu v západnom svete už dlhšie na vzostupe a práve Obama ju reprezentuje vo forme, ktorá väčšine neprekáža. Jeho zvolenie znamená tiež pokračovanie ústupu Ameriky z lídrovstva sveta.
Tento rok sa tiež ukázalo, že Arabská jar nebola iba volaním po slobode, ale pre mnohých skôr volaním po slobode byť znovu neslobodnými, len inak. Dianie v Egypte, ustupujúce práva žien v regióne, povaha opozície v Sýrii, ale aj atentát na amerického veľvyslanca v Líbyi sú signálmi, že povstať proti diktátorským a skorumpovaným režimom neznamená automaticky záruku lepšej alternatívy.
Európa nemala udalosť roka, len problém roka. Bola ním pokračujúca neochota európskych lídrov, vziať na vedomie reálnu príčinu krízy eurozóny a prijať skutočné riešenia. Ešte stále si v Európe myslíme, že sociálny štát je tu napriek starnutiu udržateľný, a ešte stále veríme, že dlhy zaplatíme novými dlhmi. Skutočná, poctivá odpoveď na krízu ani v roku 2012 neprišla, prišlo len odsúvanie problému a utópia o euroštáte, ktorý vec vyrieši.
Domácou politickou udalosťou roka bolo drvivé víťazstvo Smeru vo voľbách. Ani to však nebolo žiadnym prekvapením. Detinské správanie sa Radičovej vlády navonok, Dzurindove intrigy v jej vnútri a najmä elementárny nedostatok zodpovednosti za krajinu takýto výsledok volieb spoľahlivo privolali. Minuloročné verejné priznanie, že bývalá koalícia nielen nevie, ale dokonca ani nechce spolu vládnuť, predurčilo celý tento rok. Dokonca sa zdá, že predurčí celé štyri roky Smeru, pretože ten nielenže nemá rovnocenného súpera, ale až na výnimky ani len hodnoverných opozičných kritikov. Tento stav je doteraz najvážnejší od roku 1989. Boli tu aj horšie vlády, ale vždy popri nich existovala možnosť zmeny. Dnes ju takmer nevidno.
Zradou a faulom roka 2012 bol postup Igora Matoviča voči viacerým cenným ľuďom na spoločnej kandidátke. Viacerí kritici dnes tvrdia, že sa to dalo čakať, a preto rozumný človek na jeho kandidátku vôbec nemal vstupovať. Myslím si opak: bol to poctivý a často veľmi pokorujúci pokus aspoň niečo zmeniť, ktorý nevyšiel. Martin Mojžiš, Eugen Korda, Štefan Bučko a ľudia z OKS a KDS zaň majú moje uznanie.
Rok 2012 bol tiež časom odvolania Róberta Bezáka z postu trnavského arcibiskupa, čo sa v dejinách tohto územia ešte nikdy nestalo. Odvolanie bez jasných dôvodov, ponižujúce otázky z Vatikánu o oblečení a akýchsi sprchách, alibizmus a zrejme aj žiarlivosť viacerých biskupov voči svojmu bratovi, rola Jána Sokola v celom procese, to všetko naštartovalo prvú veľkú verejnú diskusiu o stave cirkvi a jej hierarchie. Ešte to nebola hlboká, očisťujúca diskusia, ešte to bolo najmä emocionálne a obranné, ale niečo sa zrejme pohlo. Podľa Františka Mikloška bolo dokonca Slovensko pred Bezákom iné, ako je dnes, po jeho odvolaní.
V tomto časopise sme tento rok začali tri nové projekty. Vytvorili sme priestor pre pravidelné texty o školstve a jeho budúcnosti, začali sme s vydávaním vlastných kníh, a spustili sme podstránku s kvalitnými filmami. Pokračovali sme aj v hľadaní odpovede na všeobecný pokles inzercie, ktorý ohrozuje mnohé kvalitné časopisy. Jednou z dôležitých ciest je podstatné zvýšenie počtu predplatiteľov, preto vás budeme opakovane prosiť o zváženie tejto možnosti. Ak si nás predplatíte, veľmi nám v budúcom roku pomôžete.
Rok 2012 nebol rokom prekvapení, skôr nás v v ňom dobiehali veci z minulosti.
Želám vám a nám všetkým lepší rok 2013.
Tento rok sa tiež ukázalo, že Arabská jar nebola iba volaním po slobode, ale pre mnohých skôr volaním po slobode byť znovu neslobodnými, len inak. Dianie v Egypte, ustupujúce práva žien v regióne, povaha opozície v Sýrii, ale aj atentát na amerického veľvyslanca v Líbyi sú signálmi, že povstať proti diktátorským a skorumpovaným režimom neznamená automaticky záruku lepšej alternatívy.
Európa nemala udalosť roka, len problém roka. Bola ním pokračujúca neochota európskych lídrov, vziať na vedomie reálnu príčinu krízy eurozóny a prijať skutočné riešenia. Ešte stále si v Európe myslíme, že sociálny štát je tu napriek starnutiu udržateľný, a ešte stále veríme, že dlhy zaplatíme novými dlhmi. Skutočná, poctivá odpoveď na krízu ani v roku 2012 neprišla, prišlo len odsúvanie problému a utópia o euroštáte, ktorý vec vyrieši.
Domácou politickou udalosťou roka bolo drvivé víťazstvo Smeru vo voľbách. Ani to však nebolo žiadnym prekvapením. Detinské správanie sa Radičovej vlády navonok, Dzurindove intrigy v jej vnútri a najmä elementárny nedostatok zodpovednosti za krajinu takýto výsledok volieb spoľahlivo privolali. Minuloročné verejné priznanie, že bývalá koalícia nielen nevie, ale dokonca ani nechce spolu vládnuť, predurčilo celý tento rok. Dokonca sa zdá, že predurčí celé štyri roky Smeru, pretože ten nielenže nemá rovnocenného súpera, ale až na výnimky ani len hodnoverných opozičných kritikov. Tento stav je doteraz najvážnejší od roku 1989. Boli tu aj horšie vlády, ale vždy popri nich existovala možnosť zmeny. Dnes ju takmer nevidno.
Zradou a faulom roka 2012 bol postup Igora Matoviča voči viacerým cenným ľuďom na spoločnej kandidátke. Viacerí kritici dnes tvrdia, že sa to dalo čakať, a preto rozumný človek na jeho kandidátku vôbec nemal vstupovať. Myslím si opak: bol to poctivý a často veľmi pokorujúci pokus aspoň niečo zmeniť, ktorý nevyšiel. Martin Mojžiš, Eugen Korda, Štefan Bučko a ľudia z OKS a KDS zaň majú moje uznanie.
Rok 2012 bol tiež časom odvolania Róberta Bezáka z postu trnavského arcibiskupa, čo sa v dejinách tohto územia ešte nikdy nestalo. Odvolanie bez jasných dôvodov, ponižujúce otázky z Vatikánu o oblečení a akýchsi sprchách, alibizmus a zrejme aj žiarlivosť viacerých biskupov voči svojmu bratovi, rola Jána Sokola v celom procese, to všetko naštartovalo prvú veľkú verejnú diskusiu o stave cirkvi a jej hierarchie. Ešte to nebola hlboká, očisťujúca diskusia, ešte to bolo najmä emocionálne a obranné, ale niečo sa zrejme pohlo. Podľa Františka Mikloška bolo dokonca Slovensko pred Bezákom iné, ako je dnes, po jeho odvolaní.
V tomto časopise sme tento rok začali tri nové projekty. Vytvorili sme priestor pre pravidelné texty o školstve a jeho budúcnosti, začali sme s vydávaním vlastných kníh, a spustili sme podstránku s kvalitnými filmami. Pokračovali sme aj v hľadaní odpovede na všeobecný pokles inzercie, ktorý ohrozuje mnohé kvalitné časopisy. Jednou z dôležitých ciest je podstatné zvýšenie počtu predplatiteľov, preto vás budeme opakovane prosiť o zváženie tejto možnosti. Ak si nás predplatíte, veľmi nám v budúcom roku pomôžete.
Rok 2012 nebol rokom prekvapení, skôr nás v v ňom dobiehali veci z minulosti.
Želám vám a nám všetkým lepší rok 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.