Mal som slovenskú hymnu vždy rád. Po tej našej českej uspávanke, veď viete: „Kde domov můj“, mi tá slovenská blesky metajúca polovica chýbala a chýba mi ešte aj teraz, po dvadsiatich rokoch od federácie.

Pramene minerálnych vôd sa začali privatizovať v 90. rokoch. Mnohé z firiem sa dostali do rúk pochybným podnikateľom, ktorí ich lacno kúpili a obratom spoločnosti predali.

Řecký státní bankrot, který teď musí Evropská unie odvrátit, protože eurofederalisté dobře vědí, že by se sama unie začala rozpadat, kdyby nechala Řecko na holičkách, je dilema, s kterým se nikdy nepočítalo. Pro dobrotu na žebrotu.

Největší událostí ledna je teď sníh, a to proto, že nespadl jak má, na hory, ale do ulic. A tam, v době globálního oteplování, nemá vůbec co dělat. Sníh má v Česku dvě jména, buď je to nadílka a pochází z klasických ladovských vánoc pozdní doby ledové nebo je to nadělení, čili kalamita.

Wir fahr'n, fahr'n, fahr'n auf der Autobahn... Radio-activity is in the air for you and me... We are the Robots. Trans Europe Express... Music non-stop, Techno-pop... Kohlen-hydrat, protein, A, B, C, D, Vitamin... Kapela, ktorá robí hudbu, čo sa na nič nepodobá. Kapela, ktorá mnohých ovplynila, no nikto sa ju neodvážil napodobniť. Kapela, ktorá spojila technológiu s romantikou. Kraftwerk.

Taký je film Cigarety a pesničky dokumentaristu Mareka Šulíka, ktorý vznikol na pôde projektu AfterPhurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Nielen oni dvaja doň svoje duše vložili, ďalší si tam idú dušu vyspievať či inak vymuzicírovať, niekedy tam duša pomedzi slová uniká z úst v podobe nikotínového obláčika. A divák sedí a nasáva – zrakom, sluchom, dušou.

Na terase rodinného hotýlku u Durbanu s výhledem na Indický oceán sedí nesourodá skupina třicátníků. Každý přijel z jiné části světa, znají se jen krátce, každý má jinou práci, ale dvě věci je spojují. Do Jihoafrické republiky přijeli fandit Slovensku a nikdo z nich se nechce na rodnou hroudu vrátit.

Deväťdesiattisíc tajných správ o piatich rokoch vojny v Afganistane vyvolalo rozruch nielen v médiách, ale aj v Pentagóne. Američania sú šokovaní, ministerstvo obrany začalo rozsiahle vyšetrovanie a prezident Obama je znepokojený. Čo sa vlastne stalo?

Ani tentoraz žiadna z politických strán veľmi nebojovala o ministerstvo školstva. Veď kto inteligentný a ctižiadostivý by stál o zástupy večne nespokojných učiteliek a žiakov, ktorí sami voliť ešte nemôžu. Aj ich rodičov dnes zaujíma všetko možné okrem školstva. Pritom nikto od ministra nečaká, že rozdelí vody Červeného mora a učiteľov a študentov prevedie do Zeme zasľúbenej. Väčšina žiakov by pre šťastie dokonca nepotrebovala dotykové tabule ani výkonné notebooky do každej lavice. Určite by nás milo prekvapili, no toto všetko nám úplne vynahradia schopní, motivovaní a neprepracovaní učitelia.

Dve popredné slovenské médiá sa rozhodli rozšíriť paletu náboženských informácií. Čo ich k tomu viedlo a čo si od toho sľubujú?