KHL Miroslava Šatana

.miroslav Šatan .časopis .šport 03.12.2012

Máme za sebou polovicu dlhodobej časti súťaže, hrali sme už so všetkými súpermi, takže je možno čas na akúsi priebežnú bilanciu. A ako v každom športe, ak sa niekto obzrie za polovicou sezóny, tak mu zrak zrejme spočinie ani nie tak na jednotlivých zápasoch, ako skôr na postavení v tabuľke. To má asi najvýpovednejšiu hodnotu a piate miesto Slovana je čosi, čo zrejme prekonalo všetky očakávania. Z tohto pohľadu sa nedá prvá polovica sezóny hodnotiť inak ako pozitívne. Z pohľadu jednotlivých zápasov to vyzerá podobne. Určite boli zápasy, ktoré sme nevyhrali a pritom sme ich vyhrať mohli, ale boli tam aj zápasy, ktoré sme mohli prehrať a pritom sme ich vyhrali.

Smutné finále kráľa Dávida

.časopis .týždeň v ekonomike 17.11.2012

David Howel Petraeus stál dlho na takom vysokom piedestáli, až sa zdalo, že naňho nedosiahnu ani reči neprajníkov. Vyznávač harmonického rozvoja tela i intelektu, legendárny vojenský veliteľ z Afganistanu aj z Iraku, ambiciózny a výkonný šéf CIA budil dojem, že vo svojom diári nemá už ani hodinu voľnú. Očividne mal.

George Bush neuhol

.štefan Hríb .časopis .polemika 17.03.2013

Hoci rešpektujem kritikov vojny v Iraku, ani odstup desiatich rokov, ani poznanie, že správy západných tajných služieb o zbraniach hromadného ničenia sa nepotvrdili a dokonca ani ťaživý povojnový vývoj nezmenili môj pôvodný názor, že rozhodnutie odstrániť Saddámov režim bolo správne. Mám na to tri dôvody: prvý sa týka zodpovednosti, druhý geopolitiky, a tretí elementárneho zla.

Americká katastrofa

.martin Hanus .časopis .polemika 17.03.2013

Dá sa spätne niečo uviesť na obhajobu vojny, o ktorej aj šéfideológ Bushovej éry Karl Rove povedal, že bola veľkou chybou? Azda len toľko, že bez 11. septembra by USA asi na Irak nezaútočili a že pravým cieľom zvrhnutia Saddáma naozaj nemusela byť ropa. No americký útok na Irak bol viac než len chybou, bola to katastrofa.

Nová regionálna mocnosť

.jaroslav Daniška .časopis .klub 10.12.2012

Amerika bola nespochybniteľnou superveľmocou 21 rokov. Presne toľko je od rozpadu Sovietskeho zväzu. Američania majú stále najmocnejšiu armádu aj najväčšiu ekonomiku na svete, ale inak začínajú pripomínať regionálnu mocnosť.

Z Budapešti píše Csaba Kiss

.csaba G. Kiss .časopis .klub 26.11.2012

Nedávno sme spomínali na Lászlóa Sziklaya. Bolo to na na Rákociho ulici č. 15, v budapeštianskom Jozefove, kde sú slovenské tradície najsilnejšie. Pred sto rokmi, hoci nie práve v novembri, sa narodil významný literárny historik a zakladateľ maďarskej slovakistiky. Myslím na neho s vďakou žiaka, ale aj s istými výčitkami svedomia, lebo sme na neho akosi pozabudli. Rovnako Maďari aj Slováci. Je sympatické, že túto spomienkovú slávnosť iniciovali jeho bývalí slovenskí žiaci v Maďarsku. Svojho času, pred potopou, roku 1949 bol László Sziklay zakladateľom slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti.

Môžem ja niečo zmeniť?

.daniel Bútora .stanislav Boledovič .časopis .školstvo 03.03.2013

Školy často majú problém splniť všetky akademické očakávania vzdelávacích systémov; preto mnohí rodičia radi doplácajú za doučovanie. A smerom dovnútra majú niekedy školy problém presvedčiť žiakov, že to, čomu sa spoločne venujú, má pre žiakov zmysel a úžitok. Po týchto dvoch témach v minulých číslach sa tentoraz pozrieme na to, čo by mohli pre školy urobiť ľudia, ktorí si tieto a ďalšie nedostatky uvedomujú, no cítia, že nemajú nič, čím by to mohli pomôcť zmeniť.

Patrí 21. storočie Nemcom?

.martin Hanus .časopis .týždeň v ekonomike 03.03.2013

Ešte pred desiatimi rokmi bolo Nemecko „chorým mužom Európy“. Dnes je všetko inak. V móde už nie je anglosaská liberálna ekonomika, ale nemecký model. Ako sa to vlastne stalo? A vydrží to tak aj ďalšie desaťročia?

Východ i Západ rozmýšľajú inak

.steen Jakobsen .časopis .týždeň v ekonomike 02.02.2013

Práve som absolvoval dva náročné týždne na cestách. Predminulý týždeň som bol v Európe a minulý zase v Ázii. Keby som si mal vybrať dve slová, ktorými by som oba tieto regióny porovnal, volil by som „krátkozrakosť“ a „ilúziu“.

Stredná európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 01.07.2012

Vždy hovorím, že človek musí ísť na východ, aby ten náš „takmer“ Západ vážil. A nemusí ísť príliš ďaleko, stačí prejsť napríklad maďarsko-rumunskú hranicu. Pretože, hoci je stále v Európskej únii, ten rozdiel medzi tou našou strednou Európou a Balkánom cítite a vidíte na každom kroku. Kulisy sú podobné, napokon, Arad aj Temešvár boli ešte pred sto rokmi neoddeliteľnou súčasťou tej našej stredoeurópskej civilizácie, hrdými baštami pri hraniciach veľkého impéria, mestami, ktoré stavali úžasné stavby, ako sú Aradská filharmónia alebo Temešvárska radnica. Chodili sem a dodnes ešte z tých čias chodia električky a bývalé bohatstvo tu stále ešte vidieť. Inak je to však taký koniec sveta, čo drží pokope len silou vôle.