V novom filme Prežijú len milenci sa režisér Jim Jarmusch cez upírsky pár vyjadruje k súčasnému svetu.

Konzervatívci po celom Západe oplakávajú krízu rodiny. Prinášame esej významnej americkej intelektuálky, ktorá túto krízu vníma optimisticky. Rodina a náboženstvo sú podľa nej od seba závislé a kríza je krok od ich oživenia.

15. apríla 2014, päť dní po svojich 95. narodeninách, zomrel John Cornelius Houbolt –muž, ktorý dostal Američanov na Mesiac a späť. Premenil sny priekopníkov vesmírnych letov do reálnej podoby presného scenára letu a navrhol základný koncept kozmickej lode Apollo s lunárnym modulom.

Poznáte ho? Mýtus, ktorý tvrdí, že ak si znavení túrou zdriemnete niekde na lesnej čistinke, môže vám vliezť do ucha ucholak a preštiknúť vám klieštikmi ušný bubienok? Dnes už tomu hádam nikto neverí. Naďalej však zostáva dostatok takých legiend, ktoré dokážu pomýliť aj ostrieľaných zoológov.

V piatok 11. apríla sa v bratislavskej Refinery Gallery zastavil putovný festival Electronic Beats s hviezdnym line-upom, ktorý ukázal silu aj obmedzenia scény súčasnej elektronickej hudby.

Popravde, kedysi som si vedel predstaviť, že žijem hocikde v Číne, len nie v Šanghaji. Dnes som ženatý so Šanghajčankou, sťahujeme sa tu do nového bytu a píšem o Šanghaji prvú knižku. Poznám niekoľko ľudí, čo prišli do Šanghaja na dva mesiace. Dnes tu žijú už viac ako desať rokov. Čím to je?

Medzi to najcennejšie, čo som ako dieťa vlastnila, patrila zbierka kníh sci-fi literatúry. Prevracanie stránok týchto knižiek zaplnilo dlhé hodiny môjho života, vďaka nim som mohla spoznať iné svety a – keď som chcela – unikať tak z plochej reality. Mojej sestre sa najviac páčili príbehy o ďalekých planétach, vesmírnych lodiach a mimozemských civilizáciách. Ja som preferovala fantastické príbehy, ktoré pôsobili realistickejšie, pri ktorých som cítila, že sa môžu niekedy stať. Medzi moje obľúbené témy tak napríklad patrili cesty v čase, vedci manipulujúci s genetikou, oživené stvorenia z dávnych dôb.

Až štyridsať percent krádeží vo veľkých amerických mestách sa týka mobilného telefónu. Technológia, ktorá tomu má zamedziť, by však nemala skončiť v nesprávnych rukách a otočiť sa proti tým, ktorým má slúžiť.

Niet nad to, dobre sa porozčuľovať, poriadne a pritom bezpečne sa vytočiť. Zaručeným spôsobom takejto psychohygieny sú vzťahové seriály. Zväčša o pekných mladých ľuďoch, ktorí sa nedokážu vpratať do kože, lebo ak by sa vpratali, nebolo by o čom nakrúcať. A tak sa správajú ako nedospelí, nezrelí blbci, emocionálne dezorientovaní do tej miery, že neváhajú robiť rozhodnutia, o ktorých už vopred vedia, že sú zlé. Vlastne nie, nevedia, veď sú seriálovými postavami, a kto to kedy videl, aby sa ľudia v seriáloch správali tak, ako sa my správame v normálnom svete? Nikto, nikdy.

Oslovili sme niektorých ľudí, dôležitých pre našu slobodu, aby napísali text o tom, ako žili pred novembrom 1989. Ako prvý píše exulant a bývalý londýnsky vydavateľ Alexander Tomský.