Emil, musíme sa naučiť žiť v kríze, lebo nemecká kancelárka povedala, že bude trvať celé desaťročie. Takže prakticky do konca nášho života. Lebo, ak by sme sa aj dožili ešte vyššieho veku, už nám to bude jedno. Máme smolu.

Výsledok tohto počtárskeho príkladu je jasný. Najprv sa spočíta to, čo je v zátvorke, vyjde nám dva, medzivýsledok sa potom vynásobí troma, to je spolu šesť. V novom filme režiséra Toma Tykwera však takáto aritmetika neplatí.

Prečo sa stali Benátky v stredoveku centrom požičiavania peňazí? A prečo boli veriteľmi práve Židia? Fascinujúci príbeh benátskych úžerníkov a veriteľov opisuje Niall Ferguson.

Vergilius napísal, že Líbyjčania sú „hrubí v čase mieru a nebezpeční v čase vojny“. Starý pán to napísal pred pár tisíckami rokov, takže to nemožno brať príliš vážne. Samozrejme, na tú dnešnú líbyjskú lúzu nemohol ani pomyslieť. Médiá až doteraz zveličovali a vyrábali šou. Líbyjčania nie sú žiadni Afganci. Netreba zabúdať, že Líbya je jediná trofej, akú kedy veľká talianska armáda dole na Juhu získala.

Sviečky, kahance, chryzantémy, tekvice, cukríky, strašidelné kostýmy a rekvizity. To všetko ponúka priam v ekumenickom súzvuku každý obchoďák na oslavu Halloweenu, uctenia si Sviatku všetkých svätých, Dušičiek, prípadne ideovo neutrálnu Pamiatku zosnulých.

Emil, zabúdam. Znak staroby. Alebo už aj senility? Alebo je to...ako sa to volá...vidíš...ajsenhauer...nie...už viem, alzhajmer. Počul som taký blbý vtip. Že radšej s parkinsonom porozlievať, ako s alzhajmerom zabudnúť piť. To je strašne smiešne pre tých, čo nezabúdajú. Mne to až také smiešne neni.

Po dokonalej kráse už túžil Thomas Mann, slovami sa jej dotýkal James Joyce, elegantne a zároveň dráždivo ju hltal Alan Hollinghurst. Vo svojej najnovšej knihe ju hľadá Michael Cunningham.

Toto je veľmi ťažká otázka, nad ktorou som sa viackrát zamýšľal a priznám sa, že nemám odpoveď, keďže tých albumov je viac a každý sa viaže k istému obdobiu. Môžem to teda poňať chronologicky a vybrať zopár päťhviezdičkových, ktoré ma v danom čase zásadne oslovili.

Spojenie hlasovania o dôvere vláde s prijatím eurovalu malo byť posledným a najúčinnejším nástrojom, aby Dzurindova hra na psa a mačku vyústila v koalícii do víťazného konca.