Začala sa prestupová sezóna. Výmeny sú zaujímavé, prekvapujúce, niektoré vyrážajú dych. Tie tri, ktoré mám na mysli, posilnia nový tím. A všetky sú prejavom slobody. Ale myslím, že sa celkom nepodarili.

Remeslo u nás už asi nemá také zlaté dno, aké malo v stredoveku, ale remeselníci na Slovensku nevymreli ani v 21. storočí. Najskôr ich môžeme stretnúť na jarmokoch a trhoch, kde štylizovaní v dobovom odeve často predvádzajú svoj um a zručnosť.

Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala má u mňa výsadné postavenie. Keď sme boli ešte malí a tatko nás vodil po koncertoch vážnej hudby, moc ma to nebavilo. Prečkať čas nám pomáhali rôzne tajné pantomimické stvárňovania počúvaného, v čom bol veľmajster môj brat Marián, zvlášť obľuboval akordeonistky.

Je krásne a sľubné vidieť, keď mladých ľudí, študentov a adolescentov zaujíma svet. Keď ich zaujímajú problémy iných. A je prekvapujúce, že vo svojom mladom veku majú ochotu pozrieť sa ďalej od svojho nosa.

Hip-hopu som sa nevenoval riadne dlho. Myslel som si, že ma v ňom už nič neprekvapí, potvrdením bola aj výnimka v podobe Beneho a jeho projektov, ktoré sú všetky zaujímavé, dobré, osobité a majú v sebe nejaký zvláštny spodný prúd, ktorý sa nedá celkom uchopiť, a to sa mi na ňom páči.

Nosí vojenské oblečenie a chce sa stať politikom. Akú kampaň vlastne vedie Marián Kotleba? A máme sa ho báť?

Rozhovor so starostom Plaveckého Štvrtka Ivanom Slezákom o spolužití s rómskou osadou.

Držím v rukách tri objemné knihy, ktorých chrbty spolu merajú 13 a pol centimetra. Majú dohromady 1 469 strán (aj s vysvetlivkami). Je v nich 153 rozprávok.

My, slovenskí novinári, máme rôzne názory. Sme rôzneho vyznania, rôznej povahy, založenia, talentu aj odvahy. Ale v jednom by sme mali byť zajedno – v odmietnutí ubližovania a sprostého ponižovania ľudí.

Ak ste pred 25 rokmi mali radi elektronický zvuk Depeche Mode, no kapela sa vám zdala príliš romantická, riešenie existovalo. Volalo sa Nitzer Ebb.