Keď pred pár rokmi niekto zauvažoval o harmonizovaných európskych daniach, strhla sa vášnivá diskusia za a proti. Keď dnes Barroso hovorí o europskom štáte, panuje ticho. Čo sa stalo?

Moje zahraničné spisovateľské kolegyne a kolegovia mi často hovoria, že mám životopis, aký sa v literatúre vyskytuje už naozaj zriedkavo a trocha mi ho aj závidia. Ja zasa im závidím štedro dotovaný systém podpory tvorby, o akom u nás môžeme len snívať. Vystriedal som množstvo bizarných povolaní. Bol som pomocný kuchár v reštaurácii vo švédskom obchode s nábytkom. Robil som sekretárku, umýval riady, predával v supermarkete, lepil plagáty pre undergroundový klub, organizoval podujatia s alternatívnou hudbou. A dva roky som pracoval na Dunaji. Oficiálne som bol Program Director, ale realita vonkoncom nepripomínala riadiacu funkciu. Tam sa aj upratovačka nazývala Director of Housekeeping.

Na pozadí dôverne známeho bojového poľa globálneho otepľovania sa stalo niečo ohromujúce: emisie oxidu uhličitého v Spojených štátoch klesli na najnižšiu úroveň za posledných 20 rokov. Podľa odhadov získaných na základe dát Americkej energetickej informačnej agentúry (EIA) za prvých päť mesiacov roku 2012 sa tohtoročné očakávané emisie CO2 oproti vrcholu v roku 2007 znížili o viac ako 800 miliónov ton alebo o 14 percent.

Spevák, hudobník a spisovateľ Braňo Jobus po šestnástich rokoch trojzmennej prevádzky už vyše roka chodí len na ranné zmeny do vypnutej jadrovej elektrárne. Aj tak je to umenie pomedzi robotu napasovať sto rôznych akcií ročne.

Marcel Strýko, Oleg Pastier, Ivan Kadlečík, Erik Groch, Peter Kalmus, Miro Cipár, Ivan Hoffman, Rudo Sýkora, Daniel Fischer, Ján Budaj, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Ján Langoš, Miro Kusý, Šimečkovci otec a syn…, aby som spomenul aspoň niektorých z tých, čo sa dožili roku 1989, sa za komunizmu neohli – hovorili, písali, maľovali, spievali... slobodne. Paralelná kultúra, ako sme tomu pred rokom 1989 hovorili, na Slovensku existovala. Nebola síce taká početná ako tá česká, ale bola. Tí ľudia riskovali, boli prenasledovaní, zatváraní.

Minulý týždeň uplynulo 17 rokov od chvíle, čo tento štát uniesol vlastného občana a vyviezol ho mimo svojho územia. A prišla ešte vražda Róberta Remiáša. Komu to dnes prekáža?

Scenáristka Barbora Kardošová už 20 rokov robí v rôznych televíziách projektovú režisérku, teda režíruje kampane, zvučky, všetko, čo obaľuje televíziu, momentálne Tv JOJ. Je autorkou bestselleru Sladko v ústach, pred Vianocami jej v Slovarte vyšiel piaty román Medium Love.

Je to divné, ale je to tak. Po desiatich rokoch brázdenia tretieho sveta ma vetry zaviali do Ameriky. A som užasnutá a prekvapená. Možno je to tou perspektívou – často sa na rozdiely v kultúre nepozerám ako Slovenka ale ako Nepálčanka. Makodrapy pri brehu kazera Michigan mi vyrazili dych úplne rovnako ako prvý pohľad na osemtisícovky. Tento pohľad ma síce nenaplnil žiadnym pokojom, ale bol rovnako šokujúci a euforický.

Poslanec OľaNO Jozef Viskupič prišiel s návrhom zákona, na základe ktorého by rádiá mali povinosť v prvom roku vysielať 10, v druhom 20 a v ďalších 30 percent slovenskej hudby. Hovorí, že hoci kvóty nenávidí, na liečenie slovenského hudobného priemyslu ich treba použiť.

Najvyššia nezamestnanosť od mája 2004 a o tristotisíc menej dohôd o vykonaní práce než pred rokom, to je tristné vysvedčenie druhej Ficovej vlády. Vina pomýlenej daňovo-odvodovej politiky je bez diskusie.