Editorial v britskom denníku Guardian, ktorý vyšiel 25. októbra, ukázal podstatu toho, čomu sa zvykne hovoriť Európsky projekt. Chcem tým povedať, že o cieli, o ktorý im ide, sa nikdy nehovorí dostatočne nahlas.

Keď skupina The Beatles vydala album Revolver, The Beach kontrovali albumom Pet Sounds. Keď neskôr štyria Briti prišli so Seržantom Pepperom, plážoví chlapci sa im chceli vyrovnať albumom Smile. Lenže toto dielo, ktoré mnohí kritici označovali ako svätý grál americkej popmusic, nakoniec nevyšlo. Vlastne, áno. Minulý týždeň. Po štyridsiatich štyroch rokoch od jeho nahratia!

Najnovšia kniha Paula Austera Sunset Park je pokojne plynúcim rozprávaním o ľuďoch, ktorí sa snažia vyrovnať s vlastnými traumami a s rúcajúcim sa svetom. Snažia sa, no nedarí sa im veľmi.

Dnes prišiel Seto. Začalo sa to tým, že som sa zobudila o štvrť na šesť ráno na pocit viny, že som mojim nepálskym sirôtkam neurobila do termosky čajík, aby mali ráno, keď sa zobudia. Decká sa budia medzi piatou a pol šiestou – aj teraz, cez sviatky (festival Dashain). Ja sa budím až po desiatej, pokiaľ ma násilím niekto nezobudí skôr, ale nakázala som im zobudiť ma o ôsmej.

Predpovedali im, že sa 27. majstrovstvá Európy, ktoré usporiadali spolu Česko a Rakúsko, pre nich skončia už po troch dňoch skupinovej fázy. Nestalo sa tak.

Sledujem preteky a divím sa. Existujú tri základné tábory. Prvý viní Sulíka, druhý Radičovú, tretí všetkých. Nerozumiem Sulíkovi – vybrať si medzi niečím a tým istým plus Fico, s bonusom prísť o možnosť dlhšie a aktívnejšie presadzovať svoj pohľad na svet, je pre mňa úplne nepochopiteľné. Nerozumiem celkom ani postoju Radičovej. Obaja sú však slobodní ľudia a ich poslaním nie je to, aby som im ja vždy rozumel.

Počas teplých slnečných septembrových, ale najmä októbrových dní sa niektorých pavúkov začne zmocňovať nepokoj a strašná chuť sa niekam presťahovať. Namiesto áut, vlakov alebo autobusov však využívajú prostriedok im najbližší, teda pavučinové vlákna.

Mužský pár v Let´s Dance je skvelá téma, kontroverzná, nevyčerpateľná, také čosi sa samo píše, preto to necháme svojmu osudu a vrhneme sa na to dôležité. Tí šuhaji ilustrujú, čo už všetci dávno vieme. Komerčné televízie fungujú mimo morálnych kategórií a ukazujú všetko, čo im legislatíva dovolí.

Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.

Nech si o SDKÚ myslí, kto chce, čo chce, istá noblesa sa im až doteraz uprieť nedala. Teda aspoň v porovnaní s HZDS, SNS či Smerom. Keď už nič iné, ľudia takzvanej demokratickej a kresťanskej únie vedeli prinajmenšom predstierať dobré vychovanie.