Mohamed Merah nebol podľa priateľov ničím výnimočný, skôr tichý a usmievavý chlapec z jednej z pokojných štvrtí juhofrancúzskeho Toulouse. „Na okolí žili oveľa horší ako on,“ hovorili pre médiá susedia brutálneho zabijaka Meraha.

Slza vo videoklipe k piesni Nothing Compares 2 U alebo roztrhaná fotka pápeža v priamom televíznom prenose? Zvolávanie babylonského ohňa na zlú matku, nešťastné manželstvá, alebo pokora pri spievaní Dylanových gospelov? Komplikovaná žena v stredných rokoch, alebo rebelka s vytetovaným svätým obrázkom v dekolte? Sinéad O'Connor.

V predošlých .týždňoch sme odštartovali rubriku Nadoraz (Jeff Buckley, Peter Steele), venovanú dôležitým, ale menej známym hudobníkom, ktorí žili príliš intenzívne a zomreli skôr, aby sa dožili požehnaného veku. Teraz predstavujeme britského folkového martýra Nicka Draka.

Bohren und der Club of Gore: Black Earth (Wonder Records, 2002)

Heslom až podozrivo veľkej časti mojich známych je ironická veta: Spánok sa vysoko preceňuje. Väčšinou sú to ľudia v produktívnom veku, zajatci kolobehu „rodina-práca-rodina“, ktorí už nevidia časové rezervy inde, a tak si odkrajujú zo spania. Skúsme sa však celkom nezaujato spýtať: Koľko spánku vlastne potrebujeme?

V rámci diskusie o obmedzovaní hazardu prinášame reakciu na článok „Streľba na jednorukého banditu“, ktorý vyšiel v .týždni 7/2012.

Skúsenosť učí, že predvolebné sľuby a stranícke programy treba brať s rezervou. Napriek tomu sa do nich oplatí aspoň nazrieť. Veď, čo ak sa pod nánosmi fráz, klišé a balastu predsa len nachádza originálna myšlienka alebo zaujímavý nápad.

Berlínsky festival mal zdanlivo všetko, čo dôležité kinematografické prehliadky potrebujú: silné, politicky akcentované filmy mladých autorov, rešpektované diela uznávaných osobností i mediálne atraktívne celebrity. Ešte keby sa domáci filmári dočkali Zlatého medveďa...

Pavol Paška moralizuje nad Richardom Sulíkom, že sa stretával s Mariánom Kočnerom. Za Paškom ako šéfom parlamentu pritom chodil bývalý siskár, ktorý mal podľa spisu Gorila kontakty na človeka z prostredia ukrajinskej mafie.

Pôvodný bubeník Tublatanky a staronový bubeník Slobodnej Európy Ďuro Černý sa dnes živí najmä písaním scenárov a ako dabingový režisér. Tvrdí, že je nezaujímavý človek, lebo všetkých nerestí sa už zbavil a cnosti ho tiež veľmi nebavia.