Milí priatelia, nedá sa písať len o témach ušľachtilých. Treba občas aj o tom zemitom, ľudskom, páchnucom, no očistnom. Už dlhší čas mám veľkú potrebu venovať sa veľkej potrebe. Zbaviť túto ošemetnú, dôverne známu tému úškľabku a neodôvodnej tabuizácie. Ale tak s ľahkosťou, nadhľadom a úctou. Ospievať ju dôstojne, ako by to urobil napríklad Homér. Predniesť o tejto činnosti niečo hlboké ako Seneca a priateľsky vrelé ako Filan. Trocha pateticky, trocha poeticky. Super, bomba, mega, špicová, miliónová veľká potreba. Samotné slovné spojenie napovedá, že nejde o obyčajnú potrebu.

Bývalý slovenský premiér napísal pre .týždeň úvahu o vzťahoch Ukrajiny a Ruska a Západu a Ruska. Slovensko má ponúknuť svoje skúsenosti a hrať dôležitejšiu rolu. Píše Mikuláš Dzurinda.

Po víťazstve v prvej sérii SuperStar nahrala dva popové albumy, ktoré prepadli. Vtedy si povedala, že buď spraví konečne niečo, na čo bude hrdá, alebo s hudbou sekne. Katarína Koščová.

Roger Scruton je filozof, farmár, džentlmen. Profesor estetiky, autor štyridsiatich kníh o architektúre i hudbe, konzervativizme, modernej filozofii, Novej ľavici, sexuálnej túžbe, honbe na líšky, kráse, víne, ochrane životného prostredia či Bohu.

Uprostred babieho leta som si zašiel, tu v Prahe, na farmárske trhy. Ovocie a zelenina ako na výstave. Maďarské klobásy, slovenské, francúzske, balkánske syry, rozvoniaval domáci chlieb a najrôznejšie pečivo. Čerstvé morské ryby, moravské vína, thajské (indonézske, arabské...) dobrôtky, ktoré ste si mohli nechať zabaliť alebo rovno zjesť. Pri jednom stánku som si kúpil kuracinu na paličke s ostrou omáčkou a reďkvičkami. Obsluhovala žena s tradičnou pokrývkou hlavy. K ruke mala Čecha a mladú dievčinu, ktorá hovorila po anglicky.

Diskusia o vzťahoch s Ruskom sa po Kryme a vojne v Donbase dostáva do novej fázy. Rusko začína získavať navrch.

Náš kolega, filmár a reportér Eugen Korda zavítal prvý raz v živote do New Yorku. Tu sú jeho drobné zážitky.

Písať o filme, ktorý sa do kín dostane niekedy na jeseň budúceho roka, je asi predčasné, ale tak už to v popkultúre chodí. Treba držať prst na tepe doby, treba hľadieť do budúcnosti, treba sa tešiť a s napätím očakávať čosi úplne nové, aj keď už je to vlastne viac ako dekádu staré.

Milí priatelia, niekedy mám veľkú chuť robiť neplechu. Neškodné veci. Žiadne hulvátstva. Prekrúcam slová, hľadám dvojzmysly, zatajujem sa, nedvíham telefón. Známy hovoril: „Ja telefón vždy zdvihnem. Čo ak mi idú peniaze?“ Po jeho vzore som hovory poctivo prijímal v nádeji, že idú peniaze. Nikdy žiadne neprišli. Teraz keď nechcem, nezdvihnem. Inokedy mlčím, keď mám hovoriť a hovorím, keď mám mlčať. Pri dlhých prehovoroch nápadne zívam, alebo sa tvárim, že zaspávam. Niekedy začnem aj nenápadne chrápať. To ma naučila mama.

Prvý album nového školského roku má názov Prázdniny. Vo vydavateľstve Slnko Records ho vydáva duo Monikino kino.