Kudrin utiekol, samozrejme. Nevedel sa ovládnuť. Predpokladám, že všetko prebehlo takto: ešte deň pred zjazdom Jednotného Ruska bolo na čele zoznamu voľné miesto, nikto nevedel, čo sa bude diať, okrem jedného človeka, a hľa, tento jeden človek (a vy viete, ako sa volá) si k sebe predvoláva Medvedeva a hovorí mu čosi ako: No, vraj si slúžil verne, vyber si teda, čo chceš.

Ahoj Emil, pamätáš sa na Čongrádyho? Učil nás na strednej, v tých nižších triedach, dokonca chvíľu bol aj náš triedny. Učil fyziku, ale veľa sme toho neprebrali, lebo sme chodili jednak do školskej záhrady strážiť čerešne a potom do Gumonky, kde nám dívali bakelitové rúry a my sme z nich v polytechnickej dielni našej školy vyrábali koše na smeti a kvetináče.

Planétu vedomostí nám predávali ako arabského plnokrvníka, favorita všetkých dostihov. Podľa našich zistení ide o starého, chorého a mimoriadne hlúpeho koňa, ktorému treba čo najskôr uštedriť ranu z milosti. Vyvoláva to všelijaké pocity, ale v prvom rade je to smutné.

Ešte sa nestalo, aby ruský prezident žiadal v priamom prenose odstúpenie ministra vlády a ruský minister financií s námahou zdržiaval smiech. Ruské publikum už pritom videlo zábery svojho prezidenta, ako sa ledva drží na nohách, alebo ako podnapitý diriguje vojenskú dychovku. Nikdy sa však nikto prezidentovi nesmial do očí. A ešte nikdy nikto na verejnosti ruskému prezidentovi nepovedal, že urobí to, čo od neho prezident požaduje, až po tom, ako sa poradí s predsedom vlády.

Keď v lete vyšlo najavo, že britský bulvár News of the World odpočúval aj celkom obyčajných ľudí, vyvolalo to vo svete zdesenie. Deje sa niečo také aj na Slovensku? Alebo je u nás bulvár len neškodnou zábavou pre masy? Prečo zneužil emócie po smrti Pavla Demitru spôsobom, aký sme dosiaľ zrejme nezažili?

Prepady finančných trhov minulý týždeň ohlasovali, že akcionári podnikateľských a finančných subjektov, klienti bánk, penzijných a podielových fondov, strácali na majetku každou hodinou miliardy (eur, libier či dolárov). Miera stresu, živená novinkami z eurozóny a správami o ratingoch, raste a priemyselnej produkcii, prehĺbila očakávania ďalšej recesie už takmer k istote, že svet si zopakuje tortúru po Lehman Brothers.

Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.

Po nečakanom volebnom triumfe nad Robertom Ficom uplynulo len čosi vyše roka a koaličná štvorka stojí nad priepasťou.  Už nejde o Trnku či daňový úrad, tentoraz hrozí na pohľad vznešenejšia smrť: priamo na európskom oltári.

Fanúšikovia, fanovia, nerdi, geekovia, otaku, trekkies, trekkers, questers, kartičkári, scifisti, mangáči, a tak ďalej, majú mnoho rôznych mien, žiadne nie je dostatočne široké, aby ich zastrešilo všetkých. Navzájom sa nikdy nezhodnú, ale rozumejú si lepšie, ako s tými zvonku.

Aj keď opozícia, samozrejme, nemala dosť hlasov na vyslovenie nedôvery premiérke, nad budúcnosťou Ivety Radičovej sa zaťahujú mraky. Aj keď z nich nemusí zapršať, žiadny z predchodcov, ktorí čelili rovnakej procedúre, nemal svoju situáciu menej pod kontrolou a nepôsobil odovzdanejšie.