Ten kríž sa začal hneď po parlamentných voľbách v júni 2010. Len čo opadla prvá radosť z volebného víťazstva, koalícia odhlasovala Roberta Fica za podpredsedu parlamentu v čase dôvodného podozrenia z korupcie. Potom sa to už viezlo a naplno to zasiahlo aj OKS. Začali sa spravodajské hry okolo voľby generálneho prokurátora a dnes sa už pomaly nedá povedať, kto všetko bol do nich namočený. Vo funkciách zostali Harabin a Trnka, čo do veľkej miery zablokovalo zmeny v justícii.

Je veľa vecí na svete, ktoré sa nám nejako javia, a pritom také nie sú. Napríklad melón sme ochotní považovať za ovocie, avokádo za zeleninu a mandľu za orech. Pričom mandľa je jasná kôstka.

Aj keby volebnú sobotu poznačili provokácie (dozvieme sa až po uzávierke), fenomén gorilích protestov, ktorý vcelku výrazne zasiahol do kampane, je vyčerpaný. Posledné happeningy v Bratislave a krajských mestách, ktoré prilákali viac novinárov ako účastníkov, sú bodkou za pokusom, v ktorom mnohí videli nádej, že obnoví spätnú väzbu politiky s verejnosťou. Je to bodka ešte aj vtedy, ak by snaha o pokračovanie mítingov po voľbách nevyprchala.

Bez nej sme stratení, pretože ju nevyhnutne potrebujeme pre život. Je súčasťou skoro väčšiny jedál, no málokedy ju považujeme za plnohodnotnú ingredienciu. Väčšinou ju dofarbujeme a dosládzame, akoby sme sa hanbili za jej čistú chuť. Voda.

Skončili sa fašiangy, v mestách sa doplesalo, folkloristi v utorok pochovali basu, nastal čas trochu sa upokojiť, očistiť, myseľ i telo. Kedysi sa tomu hovorilo pôst, teraz je v móde slovo detox.

Najhorší zažitok týchto volieb mám za sebou, a žiadny opačný už neočakávam. A predsa idem voliť, pričom si vyberiem stranu, s ktorou nemám až tak veľa spoločného. Čo ma k tomu vedie?

Posledný týždeň pred voľbami asi neostáva nič iné, než sa zamyslieť nad tým, do čoho môže táto nezvyčajná predvolebná kampaň vyústiť z hľadiska volebných výsledkov.

Masa vždy chodila na hviezdy, herci vždy boli v prvej línii, priamo na rane, Bardotka, Belmondo, Bohdalka a tak ďalej. Toto fungovalo a funguje najlepšie, o diele to však nič nemusí automaticky vypovedať. Mená skutočných tvorcov nastupujú až potom, najstarší je kult režiséra, ktorý mal a má k hviezdnemu statusu najbližšie. Chaplin, Welles, Bergman, Spielberg.

Spochybnenie regulárnosti volieb je azda posledné korenie, ktoré najhoršej slovenskej kampani ešte chýbalo k dokonalosti. Už nechýba.