Keď padla Radičovej vláda, bolo mi jasné, že pravica si nezaslúži nič iné, než hanebnú volebnú porážku. A nešlo len o ten nezmyselný pád.
Videl som napríklad, ako vedenie SDKÚ daňuje a sitkuje, a ako aj tým dlhodobo ničí vlastnú premiérku. Povýšili tým záujem čoraz komickejšieho predsedu SDKÚ nad životný záujem krajiny. Táto katastrofálna nezodpovednosť sa dnes tejto rozmaznanej strane veľmi spravodlivo vracia.
Ale videl som aj to, že premiérka nemala dosť síl, trpezlivosti a nápadov, ako Dzurindovi dlhodobo vzdorovať. Úplne chápem jej ťažké postavenie, vyčerpanosť aj osamelosť. Ale byť v kľúčovej pozícii štátu je rehoľa, ktorá nedovoľuje brať ohľad na vlastné pocity a krivdy. To Iveta nezvládla.
Videl som aj Most, stranu, ktorú som volil, ako napriek sľubom neprekročila menšinový tieň, ako nepriateľsky sa správala k OKS a ako v sebe živila košické krídlo Smeru. A počúval som opakované varovania o biznise v pozadí.
Registroval som aj KDH (presnejšie odvar toho KDH, ktoré som poznal z deväťdesiatych rokov), ako nestíha beh udalostí, ako rieši viac seba než krajinu, ako sa nevie takmer v ničom vyjadriť, ako zúfalo sa vezie vo víre udalostí, ako smiešne taktizuje a tajne pritom upiera pohľad k Ficovi. Navyše, KDH sa už zasa snažilo svoje lepšie ja zo seba vypudiť.
A pozoroval som aj SaS, ich zúžený pohľad na svet cez ekonomiku, ich „buranskú“ necitlivosť vo formuláciách, ale aj vo výbere informátorov. Ani ich nevšímavý postoj k požiadavkám Obyčajných ľudí nebol v poriadku, ani návrhy reformy daní a odvodov, ktoré smerovali proti veľkej skupine živnostníkov.
A videl som aj úbohé množstvo a tempo reforiem.
A tak, keď padla vláda, bol som nielen sklamaný, ale aj rozhodnutý nikoho z týchto fešákov nevoliť. Ale voliť budem vždy, lebo je to dar z roku 1989. Už dvadsať rokov mám pritom luxus voliť ľudí, ktorým verím. Aj teraz som mohol – kandidátka, na ktorej boli Martin Mojžiš, Eugen Korda, Štefan Bučko, Pavol Brunovský, a s nimi ľudia OKS a KDS, mi dokonca dávala oveľa viac možností než krúžkov. Lenže potom sa Igor Matovič rozhodol zbaviť toho najlepšieho, čo na kandidátke mal. Nikdy by som neveril, že to urobí, taký podraz sa nedá predpokladať. Považujem to za najšpinavšiu ranu celej tejto kampane, a tým pre mňa Matovič navždy skončil.
Vtedy som sa dostal k otázke, koho voliť bez luxusu rokmi preverenej dôvery. Určil som si dve minimálne kritériá: Či mnou volená strana pôjde s Ficom a či má rozumný program.
SDKÚ formálne splnilo oboje, a predsa vypadla ako prvá, pretože ju považujem za kľúčový zdroj dnešných morálnych problémov napravo od stredu.
KDH s Mostom nesplnili už prvú podmienku, takže program sa k slovu ani nedostal.
Ostala SaS, ktorá splnila obe podmienky. Lenže časť agendy SaS je mi úplne cudzia a časť mi príde zúfalo neúplná. Nevidím svet ani ako spor o stále nové liberálne práva, ani ako výhradné územie ekonomických vzťahov. Prostredie SaS navyše považujem za nedozreté, a to aj ľudsky. Tak čo s tým?
Keď SaS nehlasovala za euroval, ozval sa mi môj priateľ františkán, brat Filip. Napísal mi, že je škoda, že tri koaličné strany sa k SaS nepridali. A len tak mimochodom dodal citát z Biblie, podľa ktorého občas najväčší hriešnici predbehnú do kráľovstva nebeského náboženských predstaviteľov a cnostných ľudí.
Nepovažujem ľudí okolo Richarda Sulíka za najväčších hriešnikov, ale niečo na tom citáte je. Preto budem zrejme občas voliť SaS. Ako teraz, v sobotu.
Videl som napríklad, ako vedenie SDKÚ daňuje a sitkuje, a ako aj tým dlhodobo ničí vlastnú premiérku. Povýšili tým záujem čoraz komickejšieho predsedu SDKÚ nad životný záujem krajiny. Táto katastrofálna nezodpovednosť sa dnes tejto rozmaznanej strane veľmi spravodlivo vracia.
Ale videl som aj to, že premiérka nemala dosť síl, trpezlivosti a nápadov, ako Dzurindovi dlhodobo vzdorovať. Úplne chápem jej ťažké postavenie, vyčerpanosť aj osamelosť. Ale byť v kľúčovej pozícii štátu je rehoľa, ktorá nedovoľuje brať ohľad na vlastné pocity a krivdy. To Iveta nezvládla.
Videl som aj Most, stranu, ktorú som volil, ako napriek sľubom neprekročila menšinový tieň, ako nepriateľsky sa správala k OKS a ako v sebe živila košické krídlo Smeru. A počúval som opakované varovania o biznise v pozadí.
Registroval som aj KDH (presnejšie odvar toho KDH, ktoré som poznal z deväťdesiatych rokov), ako nestíha beh udalostí, ako rieši viac seba než krajinu, ako sa nevie takmer v ničom vyjadriť, ako zúfalo sa vezie vo víre udalostí, ako smiešne taktizuje a tajne pritom upiera pohľad k Ficovi. Navyše, KDH sa už zasa snažilo svoje lepšie ja zo seba vypudiť.
A pozoroval som aj SaS, ich zúžený pohľad na svet cez ekonomiku, ich „buranskú“ necitlivosť vo formuláciách, ale aj vo výbere informátorov. Ani ich nevšímavý postoj k požiadavkám Obyčajných ľudí nebol v poriadku, ani návrhy reformy daní a odvodov, ktoré smerovali proti veľkej skupine živnostníkov.
A videl som aj úbohé množstvo a tempo reforiem.
A tak, keď padla vláda, bol som nielen sklamaný, ale aj rozhodnutý nikoho z týchto fešákov nevoliť. Ale voliť budem vždy, lebo je to dar z roku 1989. Už dvadsať rokov mám pritom luxus voliť ľudí, ktorým verím. Aj teraz som mohol – kandidátka, na ktorej boli Martin Mojžiš, Eugen Korda, Štefan Bučko, Pavol Brunovský, a s nimi ľudia OKS a KDS, mi dokonca dávala oveľa viac možností než krúžkov. Lenže potom sa Igor Matovič rozhodol zbaviť toho najlepšieho, čo na kandidátke mal. Nikdy by som neveril, že to urobí, taký podraz sa nedá predpokladať. Považujem to za najšpinavšiu ranu celej tejto kampane, a tým pre mňa Matovič navždy skončil.
Vtedy som sa dostal k otázke, koho voliť bez luxusu rokmi preverenej dôvery. Určil som si dve minimálne kritériá: Či mnou volená strana pôjde s Ficom a či má rozumný program.
SDKÚ formálne splnilo oboje, a predsa vypadla ako prvá, pretože ju považujem za kľúčový zdroj dnešných morálnych problémov napravo od stredu.
KDH s Mostom nesplnili už prvú podmienku, takže program sa k slovu ani nedostal.
Ostala SaS, ktorá splnila obe podmienky. Lenže časť agendy SaS je mi úplne cudzia a časť mi príde zúfalo neúplná. Nevidím svet ani ako spor o stále nové liberálne práva, ani ako výhradné územie ekonomických vzťahov. Prostredie SaS navyše považujem za nedozreté, a to aj ľudsky. Tak čo s tým?
Keď SaS nehlasovala za euroval, ozval sa mi môj priateľ františkán, brat Filip. Napísal mi, že je škoda, že tri koaličné strany sa k SaS nepridali. A len tak mimochodom dodal citát z Biblie, podľa ktorého občas najväčší hriešnici predbehnú do kráľovstva nebeského náboženských predstaviteľov a cnostných ľudí.
Nepovažujem ľudí okolo Richarda Sulíka za najväčších hriešnikov, ale niečo na tom citáte je. Preto budem zrejme občas voliť SaS. Ako teraz, v sobotu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.