Pre ľudí, ktorí počúvajú hudbu, je producent len nepodstatným menom na obale albumu. No bez nich by vôbec nevznikli niektoré z najlepších platní v dejinách populárnej hudby. Jedným z nich je aj zvukový čarodejník a motivátor Daniel Lanois.

Napriek tomu, že situácia na Slovensku sa zdá stabilizovaná, nie je to celkom tak. Budúcnosť zďaleka nebude nudná.

Existuje pamätná fotografia, ktorá presne vyjadruje, kto bol Jiří Dienstbier. Pre moju generáciu by tá fotografia na slávu a úctu stačila. Vznikla deň pred Štedrým dňom v roku 1989 a sú na nej Jiří Dienstbier a vtedajší nemecký minister zahraničia Hans Dietrich Genscher.

Pôvodne som chcel písať o New Yorku, ale jednak tam nie som, a „dvak” som si prečítal, čo napísal v onlajnovom .týždni kolega Daniška. Dozvedel som sa, že žijem v najnebezpečnejšom meste na svete. Najprv som sa zľakol, že sa v NYC niečo za tých desať dní môjho povaľovania na pláži stalo, a potom som zistil, že je to preto, lebo podľa štatistiky máme najvyššie percento potratov.

Korporácie sa ocitajú pod tlakom, osobitne zo strany aktivistických mimovládnych organizácií, aby prevzali špecifickú „spoločenskú zodpovednosť“ (corporate social responsibility – CSR). No hoci po tejto zodpovednosti existuje volanie a niektoré korporácie tomuto volaniu vyhovejú, nie sú celkom jasné jej dôvody a spôsoby, akými sa má realizovať.

Protesty študentov bývajú často sprievodným javom dejinných udalostí, niekedy dokonca udalosťami samotnými. Od protestu českých študentov proti nacistickej okupácii 17. novembra 1939, ktorá neskôr podnietila vznik Medzinárodného dňa študentov, až po Československo konca šesťdesiatych rokov, keď boli študenti tak súčasťou reformného prebudenia Pražskej jari, ako aj tými, ktorí upozorňovali na rýchle zmierenie sa so sovietskou okupáciou roku 1968.

Je pár miest v strednej Európe, ktoré tak trochu zanedbávam. Jedným z nich je Sliezsko. Na to, že v ňom žije viac ľudí ako na takom Slovensku, som tam vlastne bol len párkrát. Je to zvláštny svet, nepodobný zvyšku Poľska, nepodobný ničomu na Slovensku, v Maďarsku alebo v Rakúsku. Ešte tak Ostravsku, ale to je vlastne len česká časť rovnakého kraja.

Obľúbený festival Bratislavské jazzové dni, ktorému ťahá pomaly na štyridsiatku, stále dokáže niečím prekvapiť a vziať tak argumenty z rúk tým, ktorí by ho chceli predčasne poslať do dôchodku. Aj tohto roku sa na ňom vyskytli koncerty, do ktorých sa určite oplatilo investovať čas i peniaze.

Žiadne odhaľovanie strategických tajomstiev, no zaujímavostí aj tak dosť. Aký je deň mladej kadetky? Čo je podstatou trvajúceho sporu medzi vojakmi a Harvardskou univerzitou? Aj tieto témy rozoberajú blogy na stránke, ktorá patrí americkej armáde.

Zoznámili sme sa v televíznej Lampe, kde ma zaujal nezvyklou kombináciou idealizmu a vecnosti, ako aj schopnosťou prirodzene premostiť zdanlivé paradoxy. Žije na lazoch, no má rád Bratislavu. Bol (a podľa mňa stále je) anarchistom, no volí pravicu. Na Zaježovú zaviedol mobilný signál, no má rád mystikov. Juraj Hipš.