Pripomína rukolu. Je podlhovastá, lístky má vykrojené podobne ako púpava. A predsa je iná. Akoby pochádzala z nejakého šľachtického rodu. Je svetlozelená, ligotavá a lístky sú po krajoch také jemné, že pripomínajú pierko. Chuť je zas oveľa delikátnejšia. Mizuna.

Možno ste sa s ním už stretli. Na potulkách svetom alebo v zastrčenej maringotke na hudobnom festivale či gastronomických trhoch. Čudná zmes hranoliek so syrovými kúskami zaliata tmavou omáčkou z hovädzieho či slepačieho vývaru. Hovoria mu poutine (čítame putin).

Dnes je už bežnou súčasťou našich životov. Určite pre tých, ktorí nepohrdnú ramenom alebo návštevou v blízkej sušiarni, kde si objednajú maki či onigiri. Dostať ju už nielen v obchodíkoch s ázijskými potravinami, ale aj v bežných supermarketoch. Riasa nori.

Kto by túto kombináciu nepoznal? Už sa nevyskytuje len na britských ostrovoch v malých stánkoch na rohoch ulíc. Pokojne ju nájdeme aj u nás ako súčasť festivalovej ponuky či dokonca na jedálnom lístku módnych bistier. Fish and chips.

V týchto dňoch pri príležitosti 80. výročia úmrtia autorky vychádza nové vydanie knihy, ktorá pre našu gastronomickú kultúru znamená približne toľko, čo pre tú českú Domácí kuchařka od Rettigovej. Ak nie viac. Nová kuchárska kniha od Terézie Vansovej.

Pri potulkách Španielskom, Portugalskom či Južnou Amerikou natrafíme zvyčajne ráno na čosi, čo z diaľky pripomína pokrkvané párky a zblízka pečivo. Vytŕča z tanierikov či dokonca papierových vreciek a ľudia ho konzumujú s neskrývanou vášňou. Churros (čítame čuros).

Cítiť ho zďaleka. Už keď sa v tých sparných horúčavách človek blíži k miestnemu trhu, kde ženičky posedávajú pri rozprestretých plachtách s ťažko identifikovateľnou zeleninou, je to tam. Ťaživý závan ovocia, ktoré vyzerá naozaj impozantne. Durian.

Je skoré ráno a Paríž sa ešte len prebúdza. Rýchla sprcha, niečo nenútené na seba, topánky, kľúče a zbehnutie po schodoch. Prejsť po ulici zopár metrov spolu s podobne postihnutými a postaviť sa do radu pred najbližšiu pekáreň. Bageta.

V poslednom čase polovicu gastronomických debát v časopisoch a na sociálnych sieťach okupuje jeden-jediný fenomén. Človek by sa nazdal, že pôjde o niečo výnimočné, no kdeže: jednoduchý žemľový sendvič, kde strednú časť tvorí hovädzia fašírka: hamburger.

V súčasnosti sa s ním stretávame predovšetkým na letiskách, v turistických obchodoch s lokálnymi sladkosťami, no kedysi to bola cukrovinka číslo jeden. Na Blízkom východe sa kupuje halva či baklava, v Japonsku moči a v Amerike či Británii fudge (čítame fadž).