V roku 2012 začal v diskusiách o politike na spravodajských portáloch rezonovať zvláštny fenomén. Blogy o vládnej strane Smer, ktoré predtým čítalo minimum ľudí, odrazu začali prudko rásť.

Architekti v ateliéri Šebo Lichý radi experimentujú. Môžu si to dovoliť, lebo sú klientmi sami sebe. Už desať rokov fungujú totiž aj ako developeri a snažia sa zmeniť vnímanie tohto slova verejnosťou.

Vývoj za posledných dvadsaťpäť rokov krásne ukazuje, že nielen človek, ale aj národ sa učí jedine z vlastných chýb. Mudrovania z dneška smerom do minulosti sú rovnako zbytočné, ako umárať sa vlastnými detskými pádmi zo schodov. Že intelektuálne jadro Slovenska uverilo Mečiarovi? O nič viac a o nič menej ako zvyšok národa. Že ho vytvorili ako Golema, dali mu do čela šém a pustili ho do sveta?

Rudolf Chmel sa novembrovo vyjadril o Verejnosti proti násiliu: „Čelní predstavitelia videli jej charakter na začiatku 90. rokov v liberálne umiernenej ľavici. Až neskôr sa aj pod vplyvom centrálnej politiky radikálnej liberalizácie trhu a masívnej privatizácie štátneho majetku preklopil na pravicovú stranu (ODÚ)…“

Architekt Štefan Polakovič si nedávno so svojimi kolegami z ateliéru GutGut zo šiestich kategórií Ceny za architektúru CE-ZA-AR prebral rovnú polovicu. Je šéfom katedry Ústavu občianskych stavieb na FA STU a už piaty rok organizuje s Tatianou Kollárovou festival DAAD – Dni architektúry a dizajnu.

Tak sa nám vraj na televízne obrazovky vráti Twin Peaks, jeden zo seriálov, ktorý sa ocitá azda v každom texte, odbornom či populárnom, ktorý sa v širšom kontexte snaží vysvetliť súčasný seriálový boom. Lebo Twin Peaks Davida Lyncha a Marka Frosta už vtedy sledovali ľudia, ktorí inak seriály veľmi nemusia, a dodnes rezonuje, celých tých dvadsaťštyri rokov od svojej premiéry.

V novodobých slovenských dejinách vidíme, ako sa ľudia pod vplyvom ideológie stávali bezohľadnými voči iným. Za slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945 to bol nacionalizmus, ktorý umožňoval ľuďom dostať sa k moci a pri nej zbohatnúť. To, že to bolo na úkor iných ľudí, ktorí potom putovali v dobytčích vagónoch preč, im nevadilo.

Kniha, ktorú sme pripravili pri príležitosti 10 rokov .týždňa a Lampy a tiež 25 rokov Novembra, sa volá Môj bláznivý život. A hoci sa názov môže zdať nemiestny, je presný.

Inštalatéri. Ten termín vymyslel Braňo Špaček z Kosy z nosa niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov a okamžite sa medzi nami ujal. Označoval muzikantov, takzvaných profíkov, ktorí za peniaze zahrali hocikedy s hocikým a hocičo. Bolo to omnoho výstižnejšie a vtipnejšie, ako keby ste ich nazvali prostitútkami. Inštalatér totiž zoberie svoj slávny vercajk a s výrazom majstra, bez ktorého si neporadíte, vám opraví vaše pokazené potrubie. Išli sme sa ušúľať od smiechu. Tí slávni profíci sa tvárili presne takto.

Zvyšovanie sadzieb dane z príjmov by už verejnosť neprijala. Možno aj preto prichádzajú od nového roka desiatky nových zvýšení, dôkladne ukrytých na miestach, kde by ich hľadal málokto.