Naše malé zmeny na tento rok nebudú len samá pozitívna psychológia a pomáhanie druhým. Kým sa nenaučíme hovoriť NIE, všetky ostatné rady sú zbytočné. Nebudeme mať totiž na ne čas.

Svetové vojny dvadsiateho storočia patria k najtragickejším etapám európskych dejín. Dni, v ktorých prudko devalvovala cena ľudského života, keď mnohí podľahli mýtom o svojej výnimočnosti. Elementárna ľudskosť sa vytrácala, pod ťarchou vojenskej propagandy, hesiel o nutnosti viesť vojnu – lebo ak nie my, tak oni; musíme ich zničiť, lebo oni zničia nás. Za posledných sedemdesiat rokov sa dokonca z holokaustu stalo alibi umožňujúce beztrestné konanie a bezprecedentné pohŕdanie ľudským životom.

Už čtvrtý ozbrojený konflikt v Gaze od roku 2005, kdy se Izrael z okupace enklávy stáhnul. Je to uprchlický tábor a jedno z nejpřelidněnějších míst na světě.

Odborné superhity ako napríklad Stret civilizácií Samuela Huntingtona (1997) tvrdia, že o podobu sveta sa hrá na demarkačnej línii medzi súčasnými veľkými civilizáciami. Je rok 2014 a mám pocit, že o budúcnosti sa nerozhoduje iba na rozhraní civilizácií (kultúr), ale predovšetkým vnútri každej z nich. Vlastne skôr by sme mali hovoriť o civilizovanosti (kultúrnosti) jednotlivých ľudí. To my sami navzájom sme si často najväčší nepriatelia. Nezriedka sa stáva, že chýba pocit blízkosti u blížnych najbližších. Závidíme si, deti sa nám javia ako príťaž, rozvádzame sa ako na bežiacom páse, svojich staručkých rodičov hriešne zanedbávame, alebo dokonca i zneužívame, okrádame sa navzájom.

Aha, Hviezdoslav...! Takto pôvabne nám, teda manželke a mne, opísala svoje detské stretnutie s veľkým básnikom prozaička Margita Figuli pri jednom zo zriedkavých posedení, keď sme ju prehovárali, aby poskytla rozsiahly rozhovor pre taliansky literárny magazín Ľudia a knihy (úspešne ho potom autorsky pripravila Jarmila Očkayová, naša slovensko-talianska spisovateľka).“ Šla som po chodníčku a zrazu oproti mne ktosi kráča. Pozriem lepšie: Aha, Hviezdoslav!“ Áno, presne ten, ktorý nám posiela milý pozdrav spoza rokov a ja by som ho rád odovzdal.

Vždy boli vpredu a tlačili sa do finále každého šampionátu. Vždy reagovali na trendy futbalu a nikdy v ňom nestáli bokom. Vždy mali visačku turnajového mužstva, ale teraz im už väčšina pripisuje vysoké body aj za umelecký dojem. Nemci.

Po toľkých rokoch za mrežami som vzdialený myšlienke idealizovať si tých, s ktorými som bol nútený sa stretávať. Koniec koncov, mnohí odsúdení majú svoje princípy.

Dlhé futbalové noci sa skončili. Boli to skvelé majstrovstvá sveta. Mužstvá sa vyrovnali a výborný futbal ukázali vo chvíľach osvietenia aj Uruguaj, Kostarika, Kolumbia, Ghana, Mexiko, Alžírsko či Čile. Viac som čakal od Francúzska a pre Jürgena Klinsmanna, vizionára, ktorý stál pred desiatimi rokmi pri zrode dnešného nemeckého úspechu, som držal palce aj Spojeným štátom. Trest pre Suareza, zranenie Neymara a slabšia forma Messiho vyjavili rolu futbalovej osobnosti v dejinách, ale mne osobne sa najviac páčili Arjen Robben a James Rodríguez.

Minister práce ohlásil ambiciózny plán, ktorý by mal vstúpiť do platnosti od nového roku. Plánuje zvýšiť minimálnu mzdu z 352 eur na 399 eur, no zároveň znížiť odvody zamestnávateľom tak, aby ich mzdové náklady nevzrástli.

Vyskúšala rôzne druhy umenia, od výtvarného až po hudbu a tanec. Dnes má štrnásť rokov a vie už celkom jednoznačne, ktorému z nich sa chce v budúcnosti venovať. Ema Lavríková.