V praxi by to znamenalo, že zatiaľ čo minimálna čistá mzda zamestnanca vzrastie z 305 na 340 eur, minimálne mzdové náklady zamestnávateľa by ostali zachované pri dnešnej hranici 476 eur. Odvodová úľava na zamestnávateľských odvodoch by tak pri hranici novej minimálnej mzdy musela činiť vyše 60 eur, čo približne zodpovedá odvodom zamestnávateľa na starobné poistenie.
.úskalia vládneho návrhu
Na presnú podobu návrhu si ešte budeme musieť chvíľu počkať, no už dnes môžeme pomenovať jeho hlavné chyby a úskalia. Ministerstvo treba pochváliť, znižovanie odvodov na nízke príjmy je rozhodne krokom správnym smerom. Vysoké odvodové zaťaženie práce pravidelne vedie podnikateľské rebríčky prekážok zamestnávaniu na Slovensku: predražujú totiž hlavne lacnú prácu, keďže sa na rozdiel od daní platia už z prvého zarobeného eura. Pracovné pozície s nízkou pridanou hodnotu – väčšinou nízkokvalifikované – sa tak zamestnávateľovi jednoducho „neoplatia“, a potenciálny zamestnanec končí na úrade práce alebo v šedej ekonomike.
Zmena by sa podľa ministerstva mala pozitívne dotknúť 150- až 200-tisíc pracujúcich, ktorých príjem sa pohybuje pri hranici minimálnej mzdy. Kuriozitou je, že každý zamestnanec by sa zároveň stal platcom dane z príjmu, keďže by jeho ročný základ dane presiahol súčasné nezdaniteľné minimum (dnes platia zamestnanci zarábajúci minimálnu mzdu nulovú daň z príjmu).
Otázkou ostáva, nakoľko ministerskí úradníci domysleli výšku odvodov pre mzdu 400 či 450 eur. Ak totiž pri mzde 399 eur poskytne vláda 60-eurovú odvodovú úľavu, mala by istú (zmenšujúcu sa a pri stanovenej hranici zanikajúcu) úľavu poskytovať aj na vyššie príjmy, aby nediskriminovala zamestnávanie ľudí mierne nad minimálnou mzdou. Vyjadrenie štátneho tajomníka Ondruša, že sa „uvažuje aj o tom, aby sa úľavy týkali aj pozícií s mierne vyšším platom“, naznačuje, že ministerstvo má síce hrubé kontúry návrhu, ale finálneho sa dočkáme až po tradičnom vypúšťaní balónikov a reakcií na ne.
Problémovou alfou a omegou návrhu je však predpoklad zachovania minimálnych mzdových nákladov. Tie sú dnes na Slovensku o 60 eur vyššie ako v Českej republike. A práve to je pre trh práce skutočný problém. Miera nezamestnanosti podľa Eurostatu dosahuje v ČR len 6,5 percenta, na Slovensku stále rovných 14 percent.
.práca len pre vyvolených?
Minimálna mzda (respektíve minimálne mzdové náklady) sa totiž netýka len pracujúcich. Tí sú len jednou stranou mince trhu práce, tou, o ktorej rady hovoria odbory a ministerstvo. Zásadne sa ale dotýka aj nezamestnaných, ktorých je na Slovensku bezmála takmer 350-tisíc. A práve armáda nezamestnaných vysokou minimálnou mzdou trpí najviac. Ak by nezamestnaní mali svoje odbory, s veľkou pravdepodobnosťou by žiadali zrušenie minimálnej mzdy, aby sa dostali na trh práce.
Vysoké minimálne mzdové náklady totiž v skutočnosti len kreslia hrubú čiaru medzi zamestnanými a nezamestnanými. Smutné svedectvo tomuto tvrdeniu podáva Štatistický úrad, podľa ktorého sú dvaja z troch slovenských nezamestnaných bez práce viac ako rok.
Jednotná minimálna mzda na Slovensku tiež ignoruje regionálne rozdiely. Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji zarába väčšina pracujúcich vyše 900 eur, v Nitrianskom či Prešovskom kraji je to sotva 650 eur. Pozícia predavačky či upratovačky, ktorú sa vďaka vyššej mzdovej úrovni oplatí vytvoriť v Bratislave, už nevznikne v Rimavskej Sobote alebo Sabinove. Životná úroveň tejto upratovačky by pritom vďaka nižšej cenovej úrovni v chudobnejších okresoch ostala zachovaná aj pri nižšej mzde, čo však plošná minimálna mzda nezohľadňuje. Vysoké minimálne mzdové náklady tak najviac škodia najchudobnejším regiónom s najvyššou nezamestnanosťou a tento problém, bohužiaľ, nevyrieši ani vládou navrhovaná odvodová úľava.
.alternatíva na dosah
Vládnym zámerom je zvýšenie čistého príjmu súčasných zamestnancov, no problém vysokej nezamestnanosti vôbec nerieši. Koleso pritom netreba vymýšľať druhýkrát. Stačí návrh dotiahnuť do konca a nahradiť koncept minimálnej mzdy rozšírením odvodovej úľavy na všetky nízke príjmy.
INESS tento návrh presadzuje už takmer desaťročie. Podľa neho by sa odvodová úľava pozitívne dotkla približne 650-tisíc zamestnancov. Čistý výpadok verejných príjmov vo výške okolo 270 miliónov eur ročne by sa pritom dal vykryť adresnejším poskytovaním sociálnych dávok. A samozrejme, zatiaľ čo vládny návrh zvyšuje len čisté mzdy nízkopríjmových zamestnancov, návrh INESS by okrem zvýšenia čistých príjmov zamestnancov podporil aj tvorbu nových pracovných miest vďaka zníženiu celkových mzdových nákladov.
Ak začujeme z úst politikov slovo „istoty“, treba sa mať na pozore a hľadať vždy aj druhú stranu mince, ktorú často na prvý pohľad nevidieť. Ak vláda garantuje mzdu jednému, obmedzuje šance na prácu druhému. Ak obmedzuje prepúšťanie na jednej strane, obmedzuje tvorbu pracovných miest na druhej strane.
Možnosti, ako riešiť najväčšiu boľačku slovenského hospodárstva – vysokú nezamestnanosť – sú teda známe. Loptička je na strane ministerstva a azda sa ju cez sieť vysokých minimálnych mzdových nákladov podarí vrátiť na správnu stranu stola.
.autor je analytik INESS.
.úskalia vládneho návrhu
Na presnú podobu návrhu si ešte budeme musieť chvíľu počkať, no už dnes môžeme pomenovať jeho hlavné chyby a úskalia. Ministerstvo treba pochváliť, znižovanie odvodov na nízke príjmy je rozhodne krokom správnym smerom. Vysoké odvodové zaťaženie práce pravidelne vedie podnikateľské rebríčky prekážok zamestnávaniu na Slovensku: predražujú totiž hlavne lacnú prácu, keďže sa na rozdiel od daní platia už z prvého zarobeného eura. Pracovné pozície s nízkou pridanou hodnotu – väčšinou nízkokvalifikované – sa tak zamestnávateľovi jednoducho „neoplatia“, a potenciálny zamestnanec končí na úrade práce alebo v šedej ekonomike.
Zmena by sa podľa ministerstva mala pozitívne dotknúť 150- až 200-tisíc pracujúcich, ktorých príjem sa pohybuje pri hranici minimálnej mzdy. Kuriozitou je, že každý zamestnanec by sa zároveň stal platcom dane z príjmu, keďže by jeho ročný základ dane presiahol súčasné nezdaniteľné minimum (dnes platia zamestnanci zarábajúci minimálnu mzdu nulovú daň z príjmu).
Otázkou ostáva, nakoľko ministerskí úradníci domysleli výšku odvodov pre mzdu 400 či 450 eur. Ak totiž pri mzde 399 eur poskytne vláda 60-eurovú odvodovú úľavu, mala by istú (zmenšujúcu sa a pri stanovenej hranici zanikajúcu) úľavu poskytovať aj na vyššie príjmy, aby nediskriminovala zamestnávanie ľudí mierne nad minimálnou mzdou. Vyjadrenie štátneho tajomníka Ondruša, že sa „uvažuje aj o tom, aby sa úľavy týkali aj pozícií s mierne vyšším platom“, naznačuje, že ministerstvo má síce hrubé kontúry návrhu, ale finálneho sa dočkáme až po tradičnom vypúšťaní balónikov a reakcií na ne.
Problémovou alfou a omegou návrhu je však predpoklad zachovania minimálnych mzdových nákladov. Tie sú dnes na Slovensku o 60 eur vyššie ako v Českej republike. A práve to je pre trh práce skutočný problém. Miera nezamestnanosti podľa Eurostatu dosahuje v ČR len 6,5 percenta, na Slovensku stále rovných 14 percent.
.práca len pre vyvolených?
Minimálna mzda (respektíve minimálne mzdové náklady) sa totiž netýka len pracujúcich. Tí sú len jednou stranou mince trhu práce, tou, o ktorej rady hovoria odbory a ministerstvo. Zásadne sa ale dotýka aj nezamestnaných, ktorých je na Slovensku bezmála takmer 350-tisíc. A práve armáda nezamestnaných vysokou minimálnou mzdou trpí najviac. Ak by nezamestnaní mali svoje odbory, s veľkou pravdepodobnosťou by žiadali zrušenie minimálnej mzdy, aby sa dostali na trh práce.
Vysoké minimálne mzdové náklady totiž v skutočnosti len kreslia hrubú čiaru medzi zamestnanými a nezamestnanými. Smutné svedectvo tomuto tvrdeniu podáva Štatistický úrad, podľa ktorého sú dvaja z troch slovenských nezamestnaných bez práce viac ako rok.
Jednotná minimálna mzda na Slovensku tiež ignoruje regionálne rozdiely. Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji zarába väčšina pracujúcich vyše 900 eur, v Nitrianskom či Prešovskom kraji je to sotva 650 eur. Pozícia predavačky či upratovačky, ktorú sa vďaka vyššej mzdovej úrovni oplatí vytvoriť v Bratislave, už nevznikne v Rimavskej Sobote alebo Sabinove. Životná úroveň tejto upratovačky by pritom vďaka nižšej cenovej úrovni v chudobnejších okresoch ostala zachovaná aj pri nižšej mzde, čo však plošná minimálna mzda nezohľadňuje. Vysoké minimálne mzdové náklady tak najviac škodia najchudobnejším regiónom s najvyššou nezamestnanosťou a tento problém, bohužiaľ, nevyrieši ani vládou navrhovaná odvodová úľava.
.alternatíva na dosah
Vládnym zámerom je zvýšenie čistého príjmu súčasných zamestnancov, no problém vysokej nezamestnanosti vôbec nerieši. Koleso pritom netreba vymýšľať druhýkrát. Stačí návrh dotiahnuť do konca a nahradiť koncept minimálnej mzdy rozšírením odvodovej úľavy na všetky nízke príjmy.
INESS tento návrh presadzuje už takmer desaťročie. Podľa neho by sa odvodová úľava pozitívne dotkla približne 650-tisíc zamestnancov. Čistý výpadok verejných príjmov vo výške okolo 270 miliónov eur ročne by sa pritom dal vykryť adresnejším poskytovaním sociálnych dávok. A samozrejme, zatiaľ čo vládny návrh zvyšuje len čisté mzdy nízkopríjmových zamestnancov, návrh INESS by okrem zvýšenia čistých príjmov zamestnancov podporil aj tvorbu nových pracovných miest vďaka zníženiu celkových mzdových nákladov.
Ak začujeme z úst politikov slovo „istoty“, treba sa mať na pozore a hľadať vždy aj druhú stranu mince, ktorú často na prvý pohľad nevidieť. Ak vláda garantuje mzdu jednému, obmedzuje šance na prácu druhému. Ak obmedzuje prepúšťanie na jednej strane, obmedzuje tvorbu pracovných miest na druhej strane.
Možnosti, ako riešiť najväčšiu boľačku slovenského hospodárstva – vysokú nezamestnanosť – sú teda známe. Loptička je na strane ministerstva a azda sa ju cez sieť vysokých minimálnych mzdových nákladov podarí vrátiť na správnu stranu stola.
.autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.