Detstvo som prežil na rozhraní židovského a cigánskeho geta v bratislavskom Podhradí. Kráľom tam bol Kajto. Svalnatý, inteligentný, prirodzená autorita. Prešlo veľa rokov a jednej noci som sa vracal odkiaľsi s bratom Egonom. Stretli sme Kajta a chvíľu sme len tak kecali. Povedal vtedy: „To, čomu sa hovorí riešenie cigánskeho problému, je likvidácia Cigánov.“ To mohol byť začiatok osemdesiatych rokov.

Eurozóna je v plameňoch a európski lídri namiesto hasenia okolo nej stavajú múr. Mali by sme si dať pozor, nech sa nezamurujeme na tej nesprávnej strane.

Počas noci pred gréckymi voľbami vybuchli Atény radosťou. Grécka národná reprezentácia získala neočakávané víťazstvo na Európskom futbalovom šampionáte. V ďalšom kole, s lahodnou symbolikou, hrá Grécko proti Nemecku.

Bývalý egyptský prezident Husní Mubarak dával Západu desaťročia jednu a tú istú výhovorku, prečo nie je možné v tejto veľkej arabskej krajine dovoliť viac demokracie: v Egypte máme iba dve možnosti – buď náš sekulárny, hoci autoritatívny režim, alebo vláda islamistov. Všetky západné tlaky na demokratizáciu (dodajme, že ich nebolo zase tak veľa) sa nakoniec zastavili na tomto argumente. Aktivisti Moslimského bratstva boli v egyptských väzniciach a Egypt, americký spojenec v zahraničnej politike a signatár mierovej dohody s Izraelom, bol prijímateľom rozsiahlej americkej zahraničnej pomoci.

Ak chcete pochopiť filozofiu a skladbu tzv. ozdravného balíčka Ficovej vlády, kľúčom je táto kúzelná veta šéfa Inštitútu finančnej politiky (pri MF): „Máme nejaké spektrum možností konsolidácie, ktoré je väčšie než požadované. A záleží na politickom rozhodnutí, či sa vláda rozhodne uskutočniť všetky opatrenia (...), alebo niektoré z nich neuskutoční.“

Vízie, sny, programy. Politické programy číta málokto. Stáva sa pomerne často, že aj ich autori majú problém s pasážami, ktoré sami nepísali. Teda, azda s výnimkou úplne prvého Programového vyhlásenia VPN z 20. novembra 1989, ktorý vznikal „na úsvite revolúcie“ na najvyššom poschodí Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a mal necelú jednu stranu. Písali sme ho v eufórii a v jednom okamihu, keď sa zdalo, že sa blížia tajní, Martin Bútora navrhol, aby sme ho zjedli. Sedeli sme vtedy na pracovisku programátora Alfréda Zimmermanna. Mimochodom, neviete niekto, čo je s ním?

K zvratom vo voľbách často dochádza v dôsledku ekonomického vývoja, najmä v krušných časoch. Keď je slabý rast a málo pracovných miest, voliči vyháňajú úradujúcich politikov – či už ide o španielsku ľavicu, francúzsku pravicu, alebo holandských centristov.

Psy sa pred výstavami krásy síce nezúčastňujú hromadných sústredení, ani ich fotografie na bilbordy neupravujú vo Photoshope tak, aby mali neprirodzene natiahnuté krky a predĺžené nohy. Určitým procedúram sa však nevyhnú, hladovku nevynímajúc.

Aj tí voliči nesocialistického presvedčenia, ktorí nikdy nedali hlas SDKÚ, alebo ju dokonca z rôznych dôvodov považovali vždy za stranu pre seba nevoliteľnú, by mali držať palce, aby jej pokus, začať novú éru, dopadol dobre. Nejde totiž primárne o SDKÚ ani o pocit satisfakcie za krivdy a prečiny minulosti, ale o  slovenskú politickú scénu. Nič iné než to, čo dnes tvorí parlamentnú opozíciu, nezostane na výber nevoličovi Smeru ani o štyri roky. Teda, veľmi pravdepodobne, nech Lipšic odpustí.

Na otázku, ako sa máš, počuť dnes najčastejšie odpoveď – je toho veľa. Väčšinou sa ukáže, že práce. Kríza-nekríza, máme veľa práce.