Vnútornú slobodu možno vidieť, možno ju odfotografovať. Dôkazom sú portréty Timoteja Križku, ktorý rok a pol navštevuje bývalých politických väzňov a fotografuje ich pohľad. Prinášame päť portrétov.

Ľudská spoločnosť si počas mnohých rokov vyvinula mechanizmy, ktoré jej pomáhajú prežiť a udržať poriadok. Potom prišlo auto. A človek zatvorený v jeho schránke sa ocitá v cudzom svete plnom rýchlosti. Napriek tomu, že vieme v doprave fungovať, stále robíme tie isté chyby.

Počas predchádzajúcich rokov vedci niekoľkokrát informovali verejnosť, že konečne objavili skutočnú príčinu, ktorá spôsobuje hynutie včiel. Napriek tomu včelstiev ubúda.

Speváčka Jana Kirschner práve vydala nový album Moruša: čierna, intenzívne pracuje, cestuje, na pódiu sa cíti fantasticky, ale jej mozog začína fungovať iným smerom. Na konci roku ju totiž čaká oveľa väčšia životná výzva a krok do neznáma. Porodiť druhé dieťa.  

Píše sa rok 1985. Penzionovaný príslušník sovietskych špeciálnych jednotiek SPETZNAZ pracuje ako školník na strednej škole. Práve prebieha branné cvičenie. Študenti hádžu plastovým granátom, študentky flirtujú s vojakmi, ďalší trénujú protichemický poplach. Nasúkaní do igelitových pršiplášťov s vreckami na nohách skúšajú netesniace nechutné protichemické masky v zadymenom stane. Plyn smrdí ako čert, akoby aj nie, veď ide o tajnú chemickú zbraň, ktorá sa vďaka byrokracii a organizačnému neporiadku dostala na nesprávne miesto.

Takmer každý rok v tomto čase mi príde SMS, v ktorej je napísané: Blahoželám nám všetkým k 17. novembru. Vždy ma prekvapí obsahová presnosť tejto vety.

Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Sú ľudia, ktorých je radosť počúvať. Po rokoch som si opäť s veľkou radosťou vypočul rozhovor z roku 1992 s významnou osobnosťou ruskej kultúry, filológom a umenovedcom Dmitrijom Lichačovom. Témou rozhovoru bol on sám, jeho život, pohľad na svet, na ľudí a všetko, čoho sa človek dotýka, čo doňho vstupuje a čo s tým môže urobiť, aby zostal človekom, aby bol viac ako človek v bežnom chápaní tohto slova. Lichačov žil v 20. storočí. Doslova (1906 – 1999). Bol svedkom dvoch revolúcií, troch vojen, prežil štyri roky v lágri, čistky konca 30. rokov aj leningradskú blokádu, stal sa akademikom, najuznávanejším odborníkom na staroruskú kultúru, získal množstvo ocenení.

Tento týždeň uplynú štyri roky od zavraždenia Ernesta Valka. Valko bol pozoruhodný tým, že právo nevnímal čisto inštrumentálne. Strohosť paragrafov oživoval v jeho úvahách montesquieuovský „duch zákonov“.

Bratislavské jazzové dni majú za sebou 40. ročník. Dva dni po jeho skončení hovoríme s Petrom Lipom, zakladateľom, dušou, tvárou a hlasom „džezákov” o bezprostrednej aj vzdialenejšej minulosti.