Pred pár rokmi rozvírila slovenskú literárnu hladinu knižka Moniky Kompaníkovej Piata loď. Svojím tematickým zameraním sa dotkla nielen dospelého čitateľa, ale aj toho detského.

Verejnosť by mala byť ostražitá a opozícia by za tento návrh nemala hlasovať.

V súčasnej Európe je len jedna krajina, kde vládna moc amnestovala samu seba. Toto bola a je domáca i medzinárodná hanba. Lebo morálny a právny suterén zapácha aj po 20 rokoch.

Únos prezidentovho syna, objednaný premiérom, realizovaný tajnými službami, vražda korunného svedka a emigrácia ďalšieho korunného svedka – ak sa toto stalo pri samotnom zrode našej štátnosti, tak je tá štátnosť od začiatku otrávená. Nesie genetický kód mafie prepojenej so štátnou mocou.

Lutherova odvaha vzoprieť sa štátnej aj cirkevnej moci na ríšskom sneme vo Wormse vzbudila veľké nadšenie a veľký hnev. Prívrženci v ňom videli Božieho hrdinu, odporcovia pomýleného rebela.

Minister Richter (podmienečne) neodobral zariadeniu Čistý deň akreditáciu. Čo nám tým chce povedať?

Náš filmový recenzent Juraj Malíček sa v noci netešil. Z jeho recenzie na najlepší film Moonlight a tiež na film Miesto pri mori, ktorý získal Oscara za scenár, je zrejmé prečo.

Pred týždňom si režisérka Iveta Grófová na Berlinale  prevzala Krištáľového medveďa od detskej poroty za svoj nový film Piata loď. Teší sa na to, keď už bude film v kinách, okruh po medzinárodných filmových festivaloch si zatiaľ nechce ani len predstavovať.

TREBA SA ZOZNÁMIŤ s tvorcami Piatej lode; TREBA SA INŠPIROVAŤ podnikaním v horách; TREBA SA ZÚČASTNIŤ na Popradskom dni literatúry; TREBA KOPRODUKOVAŤ v Divadle Potôň; TREBA SA POZERAŤ V TELKE Nevesty pre kovbojov;

Pamätáte si muža menom Jiří Paroubek? Žiadny iný ponovembrový český premiér nemal takú vôľu po moci. Teraz sa vynoril zo zabudnutia – a bol to smutne desivý pohľad.