Hlavná odborníčka pre pediatriu Elena Prokopová a bývalý riaditeľ klinického krízového tímu Jozef Šuvada hodnotia ako Slovensko zvláda boj proti pandémii a čo bude teraz nasledovať ďalej. Okrem iného hodnotia ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a jeho rozhodnutie zrušiť Národný krízový klinický tím.

Na svete existuje veľmi veľa nápojov, ktoré konzumentov rozčesnú napoly do dvoch táborov. Jedni ich milujú, druhí by ich nevzali do úst ani za nič. Vietnamci majú kobrie víno, Kazachovia kvasené kobylie mlieko kumys. My máme žinčicu.

Objednávame ich v reštaurácii alebo varíme doma deťom. No veľmi dobre vieme, ako skončia. Ukáž, len ochutnám. Už nechceš? Daj, dojem. Dieťa-nedieťa, diéta-nediéta, okamžite ich kladieme jeden po druhom do úst. Krásne obliate maslom a posypané sladkou strúhankou či mletým makom. Šúľance.

Kedysi sa bez neho nezaobišiel žiaden kuchár. Ak by mu nedajbože v kuchyni medzi ingredienciami chýbal, všetci naokolo by si to pekne zlízli. Pretože variť vysokú kuchyňu v staroveku či stredoveku bez neho bolo skoro nemožné: verjus (čítame veržú).

Sú takou bežnou a ľahko dostupnou súčasťou koláčov, dezertov, pudingov či plniek, že ich považujeme za samozrejmosť. Pričom kedysi boli nielen vysoko cenenou odmenou, ale niekde doslova platidlom. A vďaka tomu sa dostali aj do ustálených slovných spojení – hrozienka.

Vyzerá ako baretka, na ktorú niekto v poslednej chvíli naniesol károvaný vzor. Inde zas pripomína čudnú hubu, čo sa dvíha spod ihličia kapusty a vôbec nevyzerá ako jedlá. No stačí zobrať paličky, odtrhnúť kúsok, ochutnať a človek je stratený. Okonomijaki.

Keď sa v týchto májových dňoch spýtame ľudí na ich životnú lásku, nečudujme sa, ak podozrivo častou odpoveďou bude čokoláda. K fanúšikom horkej, mliečnej či bielej sorty najnovšie pribudol nový klub: na naše chuťové poháriky zaútočila ružová čokoláda.

Koľkokrát nás už zastavila táto vôňa, koľkokrát nás už nechala snívať priamo na pol ceste k povinnostiam, mysľou blúdiť niekam do najskorších spomienok z nášho detstva, ktoré sú preplnené lákavými obrazmi veterníkov, zmrzlín a pudingov. Tou vôňou je vanilka. Alebo skôr vanilín.

Smiešny dedinský cirkus s jedným pytónom a roztržitým kúzelníkom, vedľa neho strašidelný zámok, obligátne labute a autodróm. Do toho ešte veľmi unavená teta pri strelnici, podupaná tráva a blikot farebných žiaroviek. Stojíte, pozeráte, oči dokorán. A v rukách na špajli cukrová vata.

Na tanieri sa lesknú úhľadne poukladané mesiačiky paradajky, popri nich nejaký ten šalát, olivy, paprika a zelená fazuľka, na vrchu oddychujú ružové kúsky konzervovaného tuniaka, varené vajíčko a pásiky sardiniek. Všetko tvorí zvláštny, secesne ladený ornament. Šalát niçoise (čítame nisoaz).