„Veľký hnev obyvateľstva sa obrátil proti prezidentovi dvorskej komory Eichhoffovi, po ktorého penzionovaní sa začali šíriť reči, že zneužíval svoj úrad. Poskytoval bankárom citlivé správy a dostával od nich za to štedré dary. To len posilnilo presvedčenie ľudí o tom, že ‚tí hore‘ sa obohacujú zo štátnej kasy.“

Niektoré prvky Mendelejevovej tabuľky sú úplné celebrity. Kyslík, uhlík, železo, zlato, platina, sitko. Ale v skutočnosti je celá tá tabuľka plná veľmi zaujímavých indivíduí. Napríklad taký vápnik. Nie je to síce úplný outsider, ale keď sa nad ním zamyslíme trochu hlbšie, zistíme, že by si možno zaslúžil trochu viac slávy.

Mám nový gramofón. Nový gramofón znie už pomaly ako oxymoron, niečo ako nový prehrávač voskových valcov. Tomuto vynálezu však predpovedám napriek všetkým možným novým elektronickým hračkám triumfálny návrat a svetlú budúcnosť. A to aj napriek tomu, že sa takmer určite mýlim. Sám som netušil, čo to so mnou urobí. Právo výberu prvej prehrávanej platne dostal môj syn Vincko. Vybral Lomidreva, úžasné staré opusácke spracovanie, kde sa ešte deti neklamali tým, že sa im celá hudba nahrá za tri minúty v sekvenceri poslabšej kvality a všetko znie ako z linky Chemlonu Humenné.

Film režiséra Martina Scorseseho Hugo a jeho veľký objav asi treba vidieť, aj za cenu bolesti hlavy z 3D okuliarov, ak kvôli ničomu inému nie, tak kvôli tomu, aby sme si mohli uvedomiť, akí bezmocní sme zoči-voči gýču. Hugo je vizuálne nádherný, je to šou, ktorá vidiaceho nemôže nezasiahnuť, 3D v ňom má druhýkrát (po Tintinovi) skutočne zmysel a prináša do filmového diela kvalitu, ktorá nespočíva len v dekoratívnej nápadnosti, ale plní reálnu dramatickú funkciu. A každého Oscara®, ktorého kvôli tomu dostane, si nepochybne zaslúži.

Konečne je ryba vo vode. Pláva si voľne medzi svojimi a dýcha vodný kyslík. Dorotka je v štúdiu. Po štyroch rokoch práce na všetkom len nie na hudbe, po 4 rokoch tápania, čo kde ako s kým, kedy, a najmä za čo, po celom tom čase písania textov v indických vlakoch a a studených himalájskych hoteloch a komponovania v tých málo voľných chvíľach medzi všetkými mojimi pohybmi medzi kontinentmi, krajinami, domovmi, prácami, kamarátmi a životmi. Stačí. Sadnúť si na riť, dokončiť motívy, dopísať refrény, nájsť kapelu, a spustiť Cubase.

Môj priateľ Eugenio Leal sa pred pár rokmi rozhodol požiadať o výpis z registra trestov. Bola to podmienka, aby dostal prácu, o ktorú žiadal. Nemal dôvod sa ničoho obávať, nikdy žiadny zločin nespáchal. Čakalo ho však prekvapenie: vo výpise sa dozvedel, že sa dopustil násilnej lúpeže. Malo k tomu dôjsť v meste, kde sa narodil, hoci nikdy ani neprešiel na červenú.

FBI lapá po svete zlosynov a medzi nimi je aj jeden Slovák. To je asi najsilnejší dôvod, prečo sa odťažitej téme internetového pirátstva a ochrane autorských práv venujú aj naše mainstreamové a bulvárne médiá.

Svet je zábavné miesto. Napríklad takí rozhnevaní bojovníci proti kapitalizmu, ktorí sú takí odvážni, že chodia v maskách, nedávno zablokovali stránku ministerstva spravodlivosti USA, lebo to si dovolilo zasiahnuť proti niekomu, kto zarába milióny dolárov na obchode s kradnutými vecami. Tomu sa hovorí pokrok – v mene boja proti bohatým sa bojuje za bohatých, ktorí nevytvárajú nič, len zarábajú na tom, že predávaju to, čo im nikdy nepatrilo.

Má 22 rokov, no stále vyzerá ako tínedžerka. Má soulom osmahnutý hlas, ale je to blond Belgičanka. Z jej debutovej platne sa predalo 400-tisíc kusov a mnohí ju považujú za nástupníčku Amy Winehouse. Selah Sue.

Rikša nás vezie hrboľatou červenou zemou. Míňame miestne dedinky, vyziabnutých psov, malebné domčeky s malebnými ľuďmi, kŕdle detí v školských uniformách a mužov v lungi – tradičný odev v južnej Indii, ktorý tvorí kus látky omotaný okolo bedier. Stoja pred svojimi domami, žujú betel, občas si odpľuvnú a na zem dopadne asi štvrť litra červenej vody s rozžutou listovou kašou. Najnechutnejšia vec v Indii – horšia než všetky tie kravské hovná naokolo.