„Ľudia majú odpradávna potrebu viery, rituálov a zázrakov. Naplňujú ju náboženstvá vrátane siekt, expanzívnej ideológie a tiež pestrý svet ezoteriky, okultizmu a pavied.

"Mali sme vtedy iné starosti, ako lámať si hlavu nad operou alebo symfóniou. V prvom rade nebolo vôbec operného súboru ani orchestra. [...] My starší sme bývali ďaleko jeden od druhého: Bella v Sedmohradsku, Moyzes-otec v Prešove, Figuš v Banskej Bystrici, ja zas v opačnom kúte Slovenska, v letargickej Trnave."

Parlament bude v budúcom roku zasadať dokopy 70 dní. Denník SME kritizuje, že to bude „riedky rok“, poslanci budú pracovať málo, pretože predseda parlamentu ich bude „chrániť pred opotrebovaním“.

Dosť sa teraz píše o dievčatách, ktoré idú po bohatých mužoch. Volajú ich zlatokopky. A zdá sa, že sa netešia všeobecnej úcte. Naopak. Hovorí sa o nich s trochou opovrhnutia. Ako keby zlatokopectvo bolo niečo nemorálne, alebo aspoň čosi, čo sa robiť nepatrí. Podľa týchto predstáv by mladé dievča malo čakať, kým sa zoznámi s mládencom primeraného veku a potom sa do neho bezhlavo zaľúbiť.

Dvadsiateho ôsmeho septembra bude pre strednú Európu veľmi dôležitý deň. Bude sa totiž voliť v dvoch krajinách, ktoré majú dohromady štvornásobok obyvateľov Slovenska.

Malo to byť odvolávanie jedného z ministrov. Bežná, v našich pomeroch dosť neúčinná, procedúra demokracie. No vzišlo z toho kruté odhalenie pravdy o nás. Až na dreň.

Bolo to v roku 1962, keď v literárnom časopise Novyj mir číslo 21 vyšla novela Jeden deň Ivana Denisoviča. Jej autora Alexandra Solženicyna ako literáta dovtedy nikto nepoznal. Debutant pritom nebol žiadny mladíček - mal už 44 rokov.

Správy spred 21. augusta 1968 sú dnes smiešne. Komunisti z celého okolia, krotkí až hrôza, sa poddansky stretávali s trápnym Brežnevom, a miláčik más Dubček sa na všetkých prostoducho usmieval. Až prišli tanky.

Maliar maľuje krajinu. Nanáša na plátno vrstvy farieb a snaží sa nimi vyvolať rovnaké alebo podobné optické vnemy, aké máme pri pohľade na skutočnú krajinu. Naozajstné farby prírody sú tu imitované niečím umelým, ale to umelé je často prírodného pôvodu. Vitajte v kolobehu farieb v prírode a umení.

„Hryzie?“ opýtal sa ma pán sklonený pod otvorenú kapotu škodovky, keď sa k nemu prikmotrila moja teriérka Sarah, vrtiac naraz chvostom i zadkom, s pootvorenými ústami a vyplazeným jazykom, stelesnená zvedavosť a otázka: „Čo to tam robíš, čo to máš, ukáž, nemáš tam nejaké maškrty?“