Margaret Thatcherová a Meryl Streepová. Prvá z nich od konca päťdesiatych rokov stúpala po politickom rebríčku britskej Konzervatívnej strany, až kým sa v roku 1979 nestala na viac ako dekádu silnou predsedníčkou vlády, prvou ženou v tomto úrade.

Keď som prvýkrát zaregistrovala pojem maskot, bolo to v prípade smädného mnícha. Potom som si maskotov začala viac všímať. Obrovské zajace a medvede rozdávajúce letáky po uliciach, a v nich ťažko pracujúci brigádnici. Cez dierku na oči vidno, ako sa z nich leje pot. Deti sa s nimi fotia a brigádnici sú radi že sú nespoznateľní. Odporný job. Ako dieťa som si zaradila maskotov do kategórie ponižujúcich a trápnych elementov novej doby, ktorá prišla po osemdesiatom deviatom. Predtým som maskotov nevidela. Boli vôbec?

Sedím v Londýne na hoteli. Zajtra sú v našej krajine voľby. Ako som tak dnes šiel po parku, spomenul som si na vtip, ktorý mi vraví sused, keď ma vidí kosiť trávnik. Pýtali sa Angličana, ako vzniká anglický trávnik. To je jednoduché, vraví. Pokopete zem, zasadíte semeno, zalejete, počkáte kým vyrastie do vhodnej výšky a pokosíte. To je také jednoduché? Nooo... a potom ho treba ešte tristo rokov polievať. Ľahké, nie? Pre Angličanov určite, majú tu tých trávnikov habadej. Páči sa mi ich mentalita, zdá sa mi, že vďaka trávnikom majú v sebe nadhľad a pokoj, aký my nepoznáme.

Skúsenosť učí, že predvolebné sľuby a stranícke programy treba brať s rezervou. Napriek tomu sa do nich oplatí aspoň nazrieť. Veď, čo ak sa pod nánosmi fráz, klišé a balastu predsa len nachádza originálna myšlienka alebo zaujímavý nápad.

Stačí odísť tridsať kilometrov od Prahy, niekedy päťdesiat, inokedy musíte cestovať až sto. A potom to príde. Niečo vo vzduchu sa zmení, krajina dostane iný ráz, mestá majú trochu zvláštnu atmosféru a aj ľudia sa niečím líšia. Hovorí sa tomu Sudety a aj človek, znalý dejín, má pocit, že sú to len pohraničné hory, ale naozaj to tak nie je.

Kto je Vladimír Putin? V Rusku vládne s krátkou päťročnou vynútenou prestávkou, keď bol „iba“ premiérom, už dvanásť rokov, no ucelenú odpoveď na túto otázku stále nepoznáme.

Pravidelne ním ohurujeme svet na výstavách a vyhrávame gastronomické súťaže. Málokto však na Slovensku o tom čo i len tuší. Ak môžeme byť, čo sa týka gastronómie, na niečo právom hrdí, je to náš med.

O niekoľko týždňov príde na Kubu pápež Joseph Ratzinger, ale už dnes zdiaľky cítiť čosi z vône jeho kadidla. V krajine, kde mnohí z tých, ktorí sa cez deň modlia v kostoloch, zapaľujú v noci sviečky africkým božstvám, prebúdza návšteva Jeho svätosti entuziazmus, ale aj zvedavosť.

Rok 1997. Luke Perry, rebel bez príčiny, v existenciálnom kŕči nehanebne parazitujúci na ikonografii James Deana, sa pokúša presadiť na filmovom plátne. V seriáli Beverly Hills 90210 nemá konkurenciu, trčí nad všetkými, v Piatom Elemente Lucca Bessona má len štek, a aj tak je to utrpenie. Zrazu vidno, ako táto televízna hviezda na film nemá, nestačí naň. Divákom je trápne spolu s ním.

„Ja som optimista,“ spieva v známej piesni František Krištof Veselý a dodáva, že sa „tomu dobre vodí, kto sa nenarodí.“ V dnešnej situácii, poznačenej dlhovou krízou, ako aj dlhodobou stagnáciou západných ekonomík, nie je ľahké  vyhnúť sa takémuto chmúrnemu záveru.