Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola za komunizmu výrazom faktu, že naša zahraničná politika je guberniálna. Keď sme po novembri 1989 volali „Ahoj, Európa!“, zaniklo RVHP, Varšavská zmluva, odpochodovali ruské vojská. Túžobne sme vzhliadali k EÚ a NATO, kde sme sa civilizačne cítili. Mám však podozrenie, že mnohí videli novú situáciu v zmysle „konečne dostaneme slobodu, prosperitu a bezpečnosť, plus pár korún navyše“. Partnerský vzťah je však o inom. Nasadenie našich vojakov v zahraničných misiách, účasť na humanitárnej pomoci kade-tade po svete, podiel na financovaní a zodpovednosti za spoločné európske inštitúcie, to všetko hovorí, že sme do EÚ a NATO vstúpili ako partneri.

Druhá polovica októbra, to je ich čas. Práve vtedy sa oberajú, aby nám ich mazľavá, drevitá chuť spríjemňovala všetky ďalšie jesenné a zimné mesiace. Gaštany v týchto dňoch majú dokonca v niektorých krajinách dvojtýždenný sviatok.

Jednou z najhorších tragédií druhej svetovej vojny bolo zničenie Varšavy po vypuknutí varšavského povstania v roku 1944. Mala byť zničená na popol, ako Kartágo. Ešte v roku 1944 tam žilo 900-tisíc ľudí. Po porážke povstania žilo v ruinách Varšavy už len okolo tisíc ľudí. Prinášame text poľského historika, ktorý opisuje jednu z osudových častí tejto masakry, masové vraždenie v mestskej časti na Woli.

Choreografka Šárka Ondrišová práve odpremiérovala vo svojom alternatívnom divadle elledanse nové predstavenie Dlhá noc. V bývalom bitúnku prevádzkuje okrem divadla tanečnú školu, v ktorej aj učí. A keď nepríde upratovačka, tak aj záchody musí niekto umyť.

V rodinnom prostredí biológa sa bežne používajú slová ako komenzál, parazitoid alebo mutualizmus. Nie je to elitárstvo ani intelektuálny snobizmus. Časom sa z toho stáva hra a do rodinnej terminológie sa umelo vnášajú nové výrazy, pre ktoré sa hľadá sociologický poddtext.

Za starým centrom Havany, obľúbeným turistami, je vládna štvrť. Vyzerá to tam, akoby ste spojili Gottwaldovo námestie s Trnavským mýtom a na dom odborov capli veľký plechový portrét Che Guevaru a Fidela. Tam ešte turisti chodia a fotia si tie plechové ksichty, ale ďalej nie. Taxikár sa čudoval, kam idem, a tak som klamal. Hovoril som, že som nemecký turista a mám tam kubánsku priateľku. Tak ma odviezol až do panelákovej štvrte, z ktorej by mal Corbusier radosť.

Rozbehla sa bookovacia sezóna. Alebo bukovacia? Poslovenčene vyzerá toto slovo smiešne, hlavne ak bukujete niečo dubové. Terminologicky to pripomína drevospracujúci priemysel, pričom však ide o priemysel hudobný. Mám rád spojenie hudobný priemysel, hlavne keď si predstavím naše poľnohospodárske reálie. Som v Londýne, chodíme po agentoch a po koncertoch. Dejú sa fantastické veci, každý večer tu hrá toľko kapiel ako v Bratislave za pol roka a to tu nemajú tak perfektne dotovanú kultúru.

KNIHA David Foenkinos: Nežnosť (Slovart, 2012) Nič nie je vzdialenejšie obsahu tejto knihy ako obálka, ktorú mu vybrali v Slovarte. Nedajte sa ňou odradiť! Toto rozhodne nie je presladená červená knižnica, naopak, skalné čitateľky ňou budú sklamané, lebo nemá taký príbeh, formu, hrdinov ani jazyk, na ktorý sú zvyknuté. Dlžno dodať, že ani obálka od českého Arga s fotkou Audrey Tautou z rovnomenného francúzskeho filmu, ktorý podľa knihy zrežíroval sám autor spolu s bratom, nie je najšťastnejšia.

Najpopulárnejším symbolom v Poľsku je najnovšie dvojramenný kríž, taký istý, ako sa nachádza aj v slovenskom štátnom znaku. Vo svojom logu ho má firma Amber Gold, ktorá hrá kľúčovú úlohu v najväčšom hospodárskom a politickom škandále končiaceho sa leta.

Violončelista a duchovný otec festivalu komornej hudby Konvergencie Jozef Lupták hovorí, že najradšej hrá na pódiu s ľuďmi a najviac neznáša administrovanie okolo projektov, ktoré iniciuje, a potom ich musí ťahať. Podľa očitých svedkov má však na organizovanie talent.