Zo slovenskej protidrogovej politiky sa stala krátko po voľbách zásadná politická téma. Najskôr Sulíkovi liberáli avizovali, že predložia návrh o dekriminalizácii marihuany. No väčšmi prekvapil rozsiahly blog Robert Fico, ktorý taktiež podporil liberálnejší prístup. Sú naši politici na správnej ceste?

Každý pozná heslo Sex, Drugs a Rokenrol, no málokto vie, že jeho autorstvo sa pripisuje britském spevákovi Ianovi Durymu, ktorého napriek jeho ťažkému životnému údelu dnes považujú za jedného z najlepších britských textárov.

Dostať na nahrávku život je umenie. Nahrávka je konzerva. Jednotky a nuly, ryhy na vinyle, niečo magnetické na páske či podlhovasté machule na displeji, vyzerajúce ako kefy umyvárky. Ak by sa na svete mal robiť zoznam tých pár výnimiek, keď nahrávka dýcha, pulzuje a ide z nej iskrenie ako na koncerte, nemohli by na ňom chýbať albumy Sny v pŕhľave a Dedina spieva od Chóru vážskych muzikantov. Obe boli nahraté v klube Primaf v Bratislave, v ktorom som nikdy nebol a ani poriadne neviem, kde sa nachádzal a pritom ho považujem za „môj“ klub.

Na výbere viceprezidentov nezáleží. S výnimkou, keď na nich záleží. Keby si bol John Kerry v roku 2004 vybral Dicka Gephardta, a nie Johna Edwardsa a bol by ho na celú kampaň zaparkoval v Ohiu, Kerry mohol byť prezidentom.

Veľkej Británii môže hroziť pád vlády, a to práve v najťažšom období – v štátnom rozpočte nie je dosť peňazí, finančné trhy striehnu na každý neistý krok, verejnosť je znechutená priťahovaním opaskov a do riadneho termínu ďalších volieb treba vydržať ešte tri roky. Takáto situácia si naozaj žiada iné riešenia, ako náhle púšťanie moci na chodník. Vedia to však aj liberálni demokrati, na pohľad menšia, no významná súčasť tamojšej vládnej koalície? Očividne nie všetci z nich.

Poznáte tie miesta. Máte ich za rohom, viete, že tam raz chcete ísť, lebo vás zaujímajú a napriek tomu vždy len prejdete okolo. Môže to byť obchod, divadlo, alebo neďaleký kopec.

Kedysi slúžil telefón na telefonovanie a basta. Dnes sa s ním dá, chvalabohu, ešte stále aj telefonovať, ale medzitým sa zbavil svojej peknej krútenej šnúry a ľudia s ním robia všeličo. A premenovali ho na smartfón.

„Odvolaný trnavský arcibiskup Róbert Bezák už nie je zamestnancom Trnavskej arcidiecézy, od 1. augusta pracuje ako výpomocný duchovný v Banskobystrickej diecéze v Radvani, kde už v minulosti pôsobil.“ Táto správa o treste pôsobí ako uzavretie kruhu, ktorý pohltí vodná hladina, akoby sa nič nestalo. Niečo sa však stalo. V dnešnom svete, v ktorom sa skrýva, čo má byť verejné a zverejňuje, čo má ostať skryté, sa ani katolícka cirkev nemôže vyhnúť tomu, aby sa hovorilo verejne aj o tom, čo by chcela skryť. Lebo to, čo je skryté a utajené, dráždi našu fantáziu oveľa viac ako to, čo je zjavné a viditeľné.

Prostitútka s troma prsami predáva film. To samo osebe ešte nemusí nič znamenať. Ale ak predáva film, ktorý by mal byť o jednej z najťažších filozofických tém vôbec, o solipsizme, už to čosi znamenať bude. Total Recall, film, ktorý sa od štvrtka premieta v našich kinách, je remakom filmu toho istého názvu, jedného z prvých veľkých hollywoodskych blockbusterov. Hral v ňom Arnold Schwarzeneger a v podstate v ňom išlo o to, že Arnold nevedel rozlíšiť, čo je naozaj a čo akože.

Je veľa jedál, ktoré majú zaujímavý príbeh a o ich vzniku sa rozprávajú legendy. Pri žiadnom z nich však neexistuje toľko rôznych verzií, ako práve pri uhliarskych špagetách – spaghetti alla carbonara.