Bola jar roku 1990, keď som sa vybral prvýkrát ako novinár do ukrajinského Ľvova. Počas reportáže o prvých poloslobodných voľbách som objavil dovtedy pre mňa takmer neznámy svet ukrajinských banderovcov, prvý raz som videl žlto-modré vlajky, bol som pritom, keď sa rodil ukrajinský národ. Podobne fascinovaný som o pol roka neskôr pobýval niekoľko dní na Slobodnej ukrajinskej univerzite v Mníchove, ktorá bola až do konca roku 1945 v Prahe. Potom som objavil príbeh ukrajinskej diaspóry v Prahe, ktorá tu prečkala napoly v podzemí, vystrájanie NKVD po máji 1945 a potom aj celý komunizmus. A potom som na Ukrajinu často chodieval. Dokonca aj dve pekné lásky z toho boli.

Rozhodol o názve kapely, keď ho našiel na pánskych toaletách napísaný na malom papieriku. Vraj ani netušil, že ide o postavu z filmu Piaty element, ktorú stvárnil Bruce Willis. Keď niečo robí, často sa pýta sám seba, ako by k tomu pristupoval frontman legendárnych Faith No More. Juraj Benetin – gitarista a spevák kapely Korben Dallas.

Taxík je síce štátny, ale potreby sú výlučne súkromné. Sadáš si teda za volant s jediným cieľom – dostať zo zákazníkov čo najviac. Obviňujú ťa z obohacovania, lenže ty vieš svoje. Každý večer musíš podniku odovzdať šesťdesiat konvertibilných pesos. A túto sumu nemožno zarobiť inak než malými podvodmi, vďaka ktorým ti ešte niečo aj zostane. Keď kvótu niekoľko dní po sobe nesplníš, skončíš na ulici a tvoje sedadlo v bielej lade rýchlo obsadí ďalší z dlhého radu záujemcov.

Neexistuje iný neslovenský politik, ktorý by mal väčší vplyv na Slovensko než ona. Aj nová garnitúra, ktorá vznikne po marcových voľbách, jej bude čítať z pier. Napokon, v tejto eurokríze sa dá držať iba jedinej istoty – vedúcej sily Nemecka a jeho mocnej kancelárky.

Varšava, najlacnejšie veľkomesto sveta. Ešte pred niekoľkými rokmi by som sa z toho smial, ušetriť tu niečo z nie veľmi veľkých diét bolo, ak sa človek nestravoval ako „paštikár“, takmer nemožné. Varšava mala veľa vecí, ktoré sa podobali na Moskvu, Kyjev. Slušné byty tu boli neuveriteľne predražené, rovnako ako kancelárie, panoval tu navyše taký čudný východný nevkus, ešte o niečo hroznejší ako naše stredoeurópske podnikateľské baroko.

Sú ľudia, ktorí chodia do hory na drevo, a potom ho doma pália. Je vcelku jasné, prečo to robia. A sú aj ľudia, ktorí chodia do hôr na kamene a potom ich doma pália. Prečo to robia? Čo z toho majú?

Smrť mala v poslednom čase v českej literatúre priam epidemický charakter.

Minulý utorok si spoločnosť Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) pozvala novinárov, aby sa pochválila tým, čo chystá na tento rok a ako sa jej podarili prvé vážne zmeny vo vysielaní. Pripomeňme, že január 2012 nové vedenie RTVS avizovalo ako ten správny čas, keď už bude možné hovoriť aj o programe, teda nielen o dlhoch a krízovom manažmente. Takže chvíľa to mala byť veľká.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Nikdy som nechápala, prečo sa ma stále novinári a moderátori pýtajú: „a cítite sa viac speváčka, alebo herečka?” Keď tú otázku počujem, nabehne mi husia koža a mám chuť otočiť sa na opätku a odísť. Ak vychádzam z toho, že médiá dávaju sviniam to, čo chcú žrať, tak potom je asi aj toto len jedna z mnohých zvláštnych vecí, ktorá ľudí zaujíma.