Pred časom som mala možnosť kráčať po našom meste s jedným americkým profesorom. Keď si na to spätne spomeniem, zaráža ma, koľko pozitív som okolo seba dokázala podvedome aj vedome vnímať. Zaráža ma to najmä preto, lebo som ešte nedávno chcela napísať pesimisticky ladený článok o meste, ktoré akosi ustrnulo samo v sebe.

„Toto nie je čas na bilanciu, toto je čas na bodku,“ znie prvá veta glosy Petra Zajaca z predpredminulého čísla .týždňa. Tiež mám pocit, že sa kamsi vytratila kontinuita na rok 1989, solidarita generácií, étos v politike. Príliš veľa marketingu, hier s médiami, gest a rečí.

Hrdinovia? Pionieri ľudstva? Možno. Talentovaní, mimoriadne schopní, psychicky odolní, cieľavedomí piloti. Mali šťastie, boli v správnom čase na správnom mieste. Ale boli to a sú len ľudia z mäsa a kostí.

Kráčali sme vyše hodiny. V Káthmandu to znamená náročnú fyzickú činnosť. Treba preskakovať veľké čierne jamy, ktoré sa znenazdajky ocitnú človeku priamo pod nohami a bez pouličného osvetlenia je to naozaj fuška (dôkazom naozaj úbohej úrovne ciest v meste je aj fakt, že taxikári obchádzajú rozbitú asfaltku popri ceste – po hline, tráve a prachu, čiže off road). Okrem jám si treba dávať pozor na hovná, ktoré ostávajú po všadeprítomných a večne oddychujúcich a pospávajúcich kravách a psoch, ďalej si treba všímať malé ohníčky, na ktorých horia každý večer smeti.

Predstavitelia Smeru tvrdia, že chcú pokračovať v boji proti korupcii a klientelizmu. Verejnosť by mala pozorne sledovať, či Ficov kabinet nezruší protikorupčné opatrenia Radičovej vlády a dotiahne do konca rozumné veci, ktoré sú dnes vo fáze príprav.

Meteorológ Peter Jurčovič vstáva o pol šiestej, spať ide o jednej, s malými prestávkami na iné nemyslí, len na počasie. Naštartuje počítače, zistí, čo sa zmenilo, pokiaľ spal, a o trištvrte na šesť už dáva prvý rozhovor do rádia.

Prehovoriť tak, aby to inými otriaslo. Vložiť do slov všetku silu, ktorá by prebúdzala ospalých. Takéto očakávania máme od hlasu angažovaných intelektuálov.

Alois Nebel je komiksová postava z rovnomenného českého filmu, ktorý mal nedávno premiéru u nás. Táto výnimočná snínka vznikala zvláštnou technikou, o ktorej sme sa porozprávali s jeho spolutvorcom, českým výtvarníkom a hudobníkom Jaromírom Švejdíkom.

Keď som mala 12 rokov, môj ružový voňavý denník s obrázkami macíkov bol plný rozličných chlapčenských mien. Najprv to bol Patrick Swayže z filmu Hriešny tanec, potom istý Jason zo seriálu Beverly Hills, potom Old Shatterhand, ale ten knižný (táto láska bola najsilnejšia ) a končilo sa to reálnym chlapcom Kamilom.

Americkí republikáni si minulý týždeň prežili svoj „super utorok“. Volebný deň, ktorému sa v rámci primárok venuje výnimočná pozornosť. Stranícki kandidáti na prezidenta sa počas super utorka dozvedia, akú šancu majú zabojovať o kreslo v Oválnej pracovni Bieleho domu.