O objavoch, ktoré boli minulý rok ocenené Nobelovou cenou, sa mohli čitatelia .týždňa dozvedieť z pekných textov Vlada Černého, Ivana Černušáka a Petra Jedličku. Dajú sa z osudov tohtoročných laureátov odhaliť nejaké univerzálne charakteristiky, ktoré boli základom ich úspechu?

Počas roka, ktorý som strávil v Izraeli, sa mi intenzívne vracali záblesky spomienok na detstvo. Celkom neočakávane som si spomínal na chvíle z dospievania za Železnou oponou počas normalizácie v komunistickom Československu. Plot okolo vlasti nám bránil prejsť za hranice, chránil nás pred vplyvmi zvonka a tiež pred nami samotnými. Známy pocit z prísne ohraničeného územia, tentoraz medzi múrom a morom, sa začal v mojej mysli spájať a prelínať. Vo vzduchu viselo napätie a pocit telesného aj psychického ohrozenia – veľmi ľudské emócie, ktoré nemožno ignorovať.

Koncom minulého roka vyšli dve knihy, napísané dvoma Američanmi, ktoré opisujú vnímanie Slovenska spoza oceánu.

Úporne premýšľam. Človek sa predsa nemusí riadiť podľa vonkajších udalostí, podľa Fica či opozície, môže kráčať slobodne a samostatne, ako chodec. Ale aj tak. Nemyslím si, že v roku 2014 budú mať na Slovensku najväčší význam prezidentské voľby, aj keď budú jeho najdôležitejšou udalosťou. Buď budeme mať štát s pyramídou neobmedzenej moci, v ktorej bude od prezidenta po posledného vrátnika vládnuť jedna politická strana a jeden muž, a som si istý, že toto je pravý dôvod kandidatúry Roberta Fica.

Tohtoročné pravidelné stĺpčeky vo svojom obľúbenom časopise začnem netradične: láskavému čitateľovi si dovolím odporučiť tri knihy, vydané v minulom roku.

Práve keď Francis Fukuyama písal svoju slávnu esej Koniec dejín?, dejiny sa dali do cvalu. Prebehli nežné, zamatové, oranžové, ružové, buldozérové revolúcie, prileteli arabské jari a keď sa svet poobzeral, zistil, že úspešné boli len niektoré z nich a aj tie až také úspešné neboli. Ukázalo sa, že pravdu mal Samuel Huntington, ktorého šli pred dvadsiatimi rokmi pre jeho Stret civilizácií ukrižovať, hoci len triezvo hovoril, že bipolárny systém nenahradí unipolárny, ale multipolárny, že jeho švy budú prebiehať na hraniciach odlišných kultúr, že to môže viesť ku konfliktom a že si treba chrániť svoj slobodný svet.

Peter Lipa patrí k elitnej kategórii spevákov, ktorí nestarnú, ale zrejú. Dôkazom je album Návšteva po rokoch, ktorý vyšiel v roku jeho sedemdesiatych narodenín.

Peniaze prišli v bielej obálke, priniesla ich až ku dverám alternatívna, lepšie povedané nelegálna doručovacia služba. Sprevádzal ju list od strýka, ktorý pred tridsiatimi rokmi odišiel do New Jersey a už sa nikdy nevrátil. „Urobte si pekné Vianoce,“ bolo napísané v liste, na konci ktorého stálo krátke „bye“. Pani zavrela dvere, stále neveriac tomu, že príbuzný z emigrácie jej na konci roku poslal spásnych 50 dolárov. Nahlas zakričala na syna a nevestu a v hlave jej rástla veľká otázka: „Čo si za ne kúpim?“

Historik Norman Davies už dávnejšie avizoval, že kľúčovou krajinou Európy je Ukrajina. Vývoj posledných týždňov ukazuje, že nepreháňal. Aj keď jeho pokračovanie, že „ak sa Ukrajina dostane pod kontrolu Kremľa, začne sa Moskva usilovať, aby sa pomery v strednej Európe vrátili pred rok 1989“, sa môže zdať priodvážne.

Švédska Kráľovská Akadémia tento rok udelila Nobelovu cenu za chémiu Martinovi Karplusovi, Ariehovi Warshelovi a Michaelovi Levittovi.