Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Čo som nevedel o holokauste

.roman Joch .časopis .klub

Tohtoročné pravidelné stĺpčeky vo svojom obľúbenom časopise začnem netradične: láskavému čitateľovi si dovolím odporučiť tri knihy, vydané v minulom roku.

Prvú vydal mladý americký historik Timothy Snyder (ročník 1969, absolvent Oxfordu, profesor na Yale) v roku 2010 pod názovom Bloodlands: Eutrope Between Hitler and Stalin; slovensky Krvavé územie (Premedia, 2013). Opisuje roky 1933–1945 na území, siahajúcom od dnešného centrálneho Poľska na východ, zahrnujúcom všetky pobaltské štáty (Estónsko, Lotyšsko, Litva), Bielorusko, Ukrajinu a západný pás súčasného Ruska. Toto územie bolo vskutku „krvavé“, v priebehu toho tuctu rokov v nich bolo zavraždených 14 miliónov ľudí. Najväčšími vrahmi boli, samozrejme, komunisti a nacisti.
Táto kniha je povinným čítaním pre každého, kto chce pochopiť 20. storočie, nacizmus i komunizmus. Unikátne spája dejiny Európy západnej, strednej i východnej. Holokaust (nacistické vyvražďovanie židovského národa) dáva do kontextu ostatných masových vrážd a etnických čistiek. Pre mňa osobne boli fascinujúce a nečakané viaceré informácie: počas Veľkého teroru 1937–1939 v Sovietskom zväze boli obeťou čistiek v nadpriemernej miere etnickí Poliaci, žijúci v ZSSR. Represívny sovietsky aparát (Čeka, OGPU, NKVD) na začiatku Veľkého teroru bol nadpriemerne obsadený príslušníkmi etnických menšín (Židia, Lotyši...), po jeho skončení sa však v ňom nadpriemerne zastúpení ocitli etnickí Rusi. Sovietsky „internacionalistický“ režim sa tak za Gruzínca Stalina stal ruským a nacionalistickým režimom. Informácia druhá: v nacistických vyhladzovacích táboroch („továrňach na smrť“, ako im hovorí Snyder) na západ od línie Molotov-Ribbentrop (napríklad v Osvienčime) bolo plynom zavraždených (po konferencii vo Wannsee v januári 1942) menej Židov, než zastrelením na východ od línie Molotov-Ribbentrop do konca roku 1942! Inými slovami, podstatná časť holokaustu bola spáchaná oveľa skôr, než si myslíme. Smutné a fascinujúce zároveň.         
Druhú knihu napísal český historik Jiří Rak a má názov Zachovej nám, Hospodine: Češi v Rakouském císařství 1804 – 1918 (Havran, 2013). Prvá časť jej názvu je prvým veršom bývalej rakúskej (rakúsko-uhorskej) cisárskej hymny; časť druhá vyjadruje jej obsah. Kniha vtipne, presne, názorne a humorne vyjadruje lojalitu Čechov voči cisárovi počas posledných sto rokov monarchie; ale aj nespokojnosť (nielen) českého politického národa po tzv. vyrovnaní a vytvorení dualizmu v roku 1867. To bola asi najväčšia tragédia stredoeurópskej monarchie; po nej už šance na trializmus (nemecky hovoriaca rakúska časť + maďarská časť + slovanská časť) či dokonca na federalizmus na etnickom základe zahynuli. Dojímavé sú citácie z dobových českých novín, prekypujúce lojalitou voči cisárovi; ako aj posledná kapitola, v ktorej sú takmer doslova zopakované tie isté výroky – ale tentoraz už na adresu „tatíčka“ Masaryka. Jednoducho, Česi v roku 1918 otočili kabát a namiesto starého mocnára začali uctievať starého prezidenta...
Mimochodom, vývoj v oboch častiach monarchie po roku 1867 nebol rovnaký; zatiaľ čo v tej uhorskej nastal tvrdý maďarizačný útlak všetkých nemaďarských etník; v časti rakúskej po skončení Bachovho absolutizmu v roku 1859 nastalo šesťdesiat rokov bezprecedentnej slobody, prosperity a rozvoja, vrátane krajín českých. Ak máme vladárov hodnotiť podľa miery rozvoja ich krajiny, potom František Jozef  bol druhým najlepším českým panovníkom hneď po Karlovi IV. v 14. storočí.
Knihu tretiu napísal bývalý holandský politik Frits Bolkestein (ročník 1933), svojho času aj komisár EÚ, a má názov The Intelectual Temptation: Dangerous Ideas in Politcs (AuthorHouse, 2013). Je o najhorších politických ideách posledných 250 rokov – a je dokonalá. Kiež by všetci naši politici boli takí vzdelaní a múdri ako Bolkestein – to by som ja, starý konzervatívny skeptik, azda začal veriť na Utópiu!
Na to sa však nespoliehajte...

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite