Tým bilbordom sa v Košiciach nedá vyhnúť. Usmiata tvár Richarda Rašiho a vedľa nej nápis „Spolu meníme Košice“. Úradujúci primátor má veľkú šancu, že tento slogan bude platiť aj po voľbách. Pretože niektoré veci sa v Košiciach nemenia.

Až keď sa Milan Kňažko zotavil z prehry v prezidentských voľbách, pochopil, akú dobrú komunálnu kampaň si spravil.

Aron Grünhut bol za vojny záchranca židov, bojovník za ľudské práva a bratislavský vlastenec. Pohnuté životné osudy tejto zabudnutej osobnosti objavil novinár Martin Mózer.

SDKÚ v rozklade Pavol Frešo zostal aj po mimoriadnom kongrese strany na čele SDKÚ. Za jeho odvolanie síce hlasovala nadpolovičná väčšina delegátov, ale na to, aby Frešo vo funkcii skončil, boli potrebné tri pätiny hlasov. Kongres prebehol v atmosfére rozkladu. Podpredsedovia strany sa vzdali svojich funkcií a z rokovania predčasne odišla aj značná časť delegátov.

Osemnásť mesiacov pred voľbami by mala slovenská pravica namiesto absurdných mediálnych výstupov pracovať na programe, ktorý má šancu posunúť krajinu dopredu.

Koľko detektorov elementárnych častíc obsahuje ľudské telo? Veľmi veľa. Celá očná sietnica je pokrytá detektormi fotónov. A potom sú tu ešte detektory protónov. Tých máme plnú hubu.

V poslednom čase veľa počuť o novinároch popravených teroristami. Porozprávam vám však iný príbeh. O zabitom novinárovi obvinenom zo spolupráce s teroristami.

Som ročník 1958, generácia bruselského EXPA, potomok povojnového mieru. A predsa sme sa najčastejšie s chalanmi hrávali na partizánov a všetci sme chceli byť Nemci. Bola to čisto estetická voľba. Držali sme samozrejme „našim“, srdcom sme tí partizáni boli, ale poškuľovali sme po nemeckej disciplíne a po ich dokonale ušitých uniformách, ktoré sme poznali len z filmov, vymývajúcich naše osemročné mozgy.

Múzeum je najrýchlejšou a najpôsobivejšou študijnou pomôckou k poznaniu. Dáva tiež informáciu, akú dôležitosť prikladá štát nejakej téme a jej osvete. Ako je to s odstupom 25 rokov so zriaďovaním „múzeí zločinov komunizmu“ v našom priestore?

Milí priatelia, lastovička, to je parádny tvor. Je to okrídlená, operená ryba oblohy. Frčí si v mori vzduchu, na vlnách vánku sa hojdá, vzdoruje vetrom, schováva sa pred dažďom. S neúnavnou odhodlanosťou muruje svoje hniezda, lebo vie, že ich murovať musí. Manželka na mňa volá z izby:„Poď sem, už si tu tie potvory zasa robia hniezdo.“ Vystavali len pár centimetrov. Reku, vyčíham, kým budú zháňať maltu a zhodím tieto základy, nech sa presunú inam.