Médiá neinformovali o smrti Bin Ládina správne, tvrdí autor knihy Neľahký deň. Z bezpečnostných dôvodov sa ukrýva za pseudonymom Mark Owen. Aj o tom je táto kniha. O utajovaní, správnom i nesprávnom hodnotení informácií. O pravde a lži.

Maďarské pohromy maďarsko prežilo ťažké dni. Mrazivé počasie spojené s hustým snežením a silným vetrom spôsobilo výpadky elektrickej energie, nehody a smrť najmenej jedného človeka. Vyše sto ľudí utrpelo zranenia, súvisiace s vyčíňaním zimy.

Prach ešte nestihol prikryť jeho posledné výpady v dvoch pôvabných rúhačských filmoch Guya Ritchieho ani bravúrny britský aktualizačný seriál Marka Gatissa a Stevena Moffata a už je tu Sherlock Holmes znova. Najprv sprostredkovaný – séria detektívok Gylesa Brandretha, snažiaca sa čitateľovi vnútiť síce bizarnú, ale o to fascinujúcejšiu predstavu, že Arthur Conan Doyle písal Sherlocka Holmesa podľa Oscara Wilda – v sérii románov, z ktorých sa v češtine objavili zatiaľ dva – Oscar Wilde a Vraždy za svitu svíčky a Oscar Wilde a Kruh smrti.

Palestínskym svetom hýbali v minulých dňoch tri udalosti: nedávna vojna v Gaze, exhumácia tela Jásira Arafata a hlasovanie o uznaní Palestíny ako nečlenského pozorovateľského štátu v OSN. Na Blízkom východe všetko so všetkým súvisí, každá táto udalosť však predstavuje aj samostatný príbeh a umožňuje samostatný výklad. Exhumácia Jásira Arafata a skúmanie, či palestínsky vodca zomrel prirodzenou smrťou, alebo či bol otrávený, má vniesť jasno do konšpiračných teórií o jeho skonaní vo Francúzsku v roku 2004. Je otázka, čo sa po tých rokoch môže ukázať, a či prípadná záporná odpoveď na teóriu o otrávení uspokojí tých, čo sú presvedčení o opaku.

Přestože se jmenoval Ivan Martin Jirous, nejznámější byl pod přezdívkou Magor. Devátého listopadu uplynul rok od smrti tohoto velkého básníka, kunsthistorika a kritika, především ale otce našeho undergroundu, a bohužel také mnohaletého vězně bolševických kriminálů.

S večnou cigaretou v kútiku úst a prižmúreným pohľadom veselých očí zlomil srdce nejednej. No ostal tulákom bez domova, verný iba svojmu údelu blízkeho svedka kľúčových udalostí. Najväčšia legenda vojnovej fotografie 20. storočia Robert Capa vystavuje na Mesiaci fotografie v Bratislave.

Vírus protiamerických a protizápadných protestov sa minulý týždeň rozšíril v arabských krajinách rýchlejšie ako revolúcie počas Arabskej jari. V Líbyi, Egypte, Jemene, Somálsku, Sudáne, Tunisku, na palestínskych územiach a na ďalších miestach sa pálili americké zástavy a brali útokom americké konzuláty. V Líbyi zabili útočníci za pomoci raketometov amerického veľvyslanca. (To samotné je absurdné, osobne podporoval líbyjskú revolúciu proti Kaddáfímu). Ďalším krokom by bol už iba teroristický útok na americkom území.

Plamene v Krásnej Hôrke. Smrť v Hurbanove. Kuffa v zápale boja proti homosexuálom, prostitútkam, narkomanom a Rómom. Frešo s Kaníkom v osade, kde na tvári miesta bez rozpakov oznamujú miestnym obyvateľom, že sa ich chystajú odtiaľ vyhnať. Hlina s Matovičom na výskumnej ceste za „skutočným životom Rómov“, o ktorom vedela už pred desiatimi rokmi oveľa viac Inge Antalová v knihe Chaos totalos. Ako poslovia dvoch učiteliek z Dobšinej odkazujú neprispôsobivým obyvateľom so širokým úsmevom, že na nich pripravujú zákon, ktorý ich zbaví finančného príspevku za to, že ich deti chodia do školy.

Azda jedným z najčudnejších úkazov súčasného intelektuálneho sveta je zbožňovanie sekulárnych svätcov. Tak ako naozajstní svätci minulosti, muži aj ženy, aj okolo nich sa zhromažďujú učeníci a v z ich rozhovorov sa dozvedáme o ich slovách a činoch. Podobne ako martýri, aj oni za svoju nevieru trpia, a ich posledné prejavy, spájané s ich utrpením, sú tými najcennejšími pokladmi. O ich životoch a smrti sa informuje stíšeným tónom, pretože títo mágovia sociálnych sietí sú svojimi hagiografmi oslavovaní ako praví proroci našich čias. Pravda, pokrstení vínom a očistení hriechom.

Izraelská verejná diskusia je už niekoľko rokov plná úvah o blížiacej sa vojenskej konfrontácii s Iránom. Minulý týždeň izraelské denníky písali, že premiér Netanjahu a minister obrany Barak by radi uskutočnili vojenský útok na iránske jadrové zariadenia ešte pred americkými novembrovými voľbami, chýba im však podpora niektorých kľúčových ministrov a veliteľov armády. Krajina však čelí aj iným ohrozeniam než Iránu.