Môj šerpa Chatur bol vždy veľká kopa šťastia. Večne vysmiaty, niesol šialene ťažký náklad a do toho pofajčieval a vtipkoval s mojimi turistami. Dnes večer na treku si s ní­m začali debatu – v Nepále veľmi neobvyklú – o sexe. Či teda majú tí­ naši Nepálci sex pred svadbou, alebo nie, či pociťujú lásku a prí­ťažlivosť k žene, ktorú im niekto vybral a oni ju vidia až krátko pred svadbou...samozrejme, tieto otázky sú úplne opodstatnené – je to úplne iná kultúra a našincovi sa rozum zastavuje nad pomyslení­m že by prvýkrát mal sex až cez svadobnú noc a najmä, že by mal prežiť život so ženou, ktorú si sám nevybral...

Máme za sebou polovicu dlhodobej časti súťaže, hrali sme už so všetkými súpermi, takže je možno čas na akúsi priebežnú bilanciu. A ako v každom športe, ak sa niekto obzrie za polovicou sezóny, tak mu zrak zrejme spočinie ani nie tak na jednotlivých zápasoch, ako skôr na postavení v tabuľke. To má asi najvýpovednejšiu hodnotu a piate miesto Slovana je čosi, čo zrejme prekonalo všetky očakávania. Z tohto pohľadu sa nedá prvá polovica sezóny hodnotiť inak ako pozitívne. Z pohľadu jednotlivých zápasov to vyzerá podobne. Určite boli zápasy, ktoré sme nevyhrali a pritom sme ich vyhrať mohli, ale boli tam aj zápasy, ktoré sme mohli prehrať a pritom sme ich vyhrali.

KNIHA Pišta Vandal: Prototyp Eva (Limerick, 2012) Literárne spracovania dramatického, apokalyptického zápasu medzi človekom, hriechom a Bohom majú dlhú a pestrú históriu: od výborných diel Danteho, Miltona, Komenského, Johna Bunyana, Bulgakova či C. S. Lewisa až po dobre mienené gýče, medzi ktorými patrí Youngova Chatrč medzi tie lepšie kúsky. A potom je tu hard-core apokalypsa Prototyp Eva Pištu Vandala, metalistu a pankáča, autora duchovnej poézie aj Havinkovho hovienka, Pekelnej muziky aj životopisu misionára Karola Nižňánskeho.

KNIHA Jiŕí Dvořák: Rostlinopis (Baobab, 2012) Rostlinopis Jiřího Dvořáka je knižka pre zvedavcov. Na prvý pohľad sa zdá, že je len o rastlinách, no pri čítaní človek zistí, že je to omyl. Narazí totiž i na zvieratká. Jedno z nich je napríklad leňochod. Ten sa dokáže zelenať a dokonca i žltnúť. Nie, nie je to preto, že zjedol pokazenú slivku, marhuľu a či inú bobuľu, ale preto, že „Lenochod má sinice. Sinice mají lenochoda.“

David Howel Petraeus stál dlho na takom vysokom piedestáli, až sa zdalo, že naňho nedosiahnu ani reči neprajníkov. Vyznávač harmonického rozvoja tela i intelektu, legendárny vojenský veliteľ z Afganistanu aj z Iraku, ambiciózny a výkonný šéf CIA budil dojem, že vo svojom diári nemá už ani hodinu voľnú. Očividne mal.

Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia. Dokazuje totiž, že ešte stále máte problematiku vzdelávania automaticky a nerozlučne spojenú iba so školou a so školstvom. Pred sto rokmi možno naozaj platilo, že keď sa chcel niekto čosi naučiť, jedinou reálnou možnosťou bolo absolvovanie formálneho vzdelávania v škole. Táto inštitúcia si tak po stáročia udržiavala absolútny monopol na vzdelávanie. Niečo sa dalo naučiť aj z kníh a časopisov, no v porovnaní s dneš¬kom ich bolo málo a neboli zďaleka také dostupné.

Úspěch Komunistické strany Čech a Moravy v krajských a prvním kole senátních voleb spustil hotovou lavinu apokalyptického lamentování v části médií. Máme se prý pomalu připravit na celostátní vládu komunistů. Možná je namístě špetka realismu. Tak především, KSČM sice v krajích posílila a posílí i v Senátu, ale její celkové zisky nijak dramaticky nevybočují z toho, co už po roce 1989 několikrát předvedla, když dvě největší strany, ODS a ČSSD, voliče znechutily svojí politikou. KSČM dosáhla skvělého výsledku například v roce 2000, v poločase opoziční smlouvy.

Uplynulý týždeň radím medzi mimoriadne poučné obdobia, keď aj my, ľudia po štyridsiatke, zisťujeme zas a znova, ako málo vieme o svete. Nedeľa. Pochod slušných ľudí. Páči sa mi to označenie, so slušnosťou je to podobné ako s múdrosťou, každý si totiž myslí, že jedného i druhého má oproti druhým viac. Už vieme, že do kategórie slušný človek sa dostanete, ak máte nepríjemných susedov, to z vás robí niečo viac a môžete sa spojiť hoci aj s fašistami, stále ste dobrý a slušný občan. Ešte dane, treba platiť dane, to z vás tiež robí slušného človeka, to nič, že dane platia aj mafiáni, sú to zaiste slušní ľudia.

Predstavy raja majú mýtickú alebo utopickú podobu. Mýty o Adapovi a Gilgamešovi, o egyptských a gréckych rajoch, o rímskej predstave Zlatého veku, o Ostrovoch blaženosti, Záhrade Hesperidiek, Elyzeu či Vergíliových Arkádach sa vracajú k ľudskému pôvodu. Majú podobu určitého miesta. Prvým pozemským vzorom raja bol staroiránsky paradeisos, stromový park, obohnaný valom, miesto oddelené od ostatného sveta zo všetkých strán,. Činnosť v raji predstavuje kultivovanie prírody. Vyhnanie z raja sa spája so stratou večnosti a s existenciou smrti. Existenciálne rozdvojenie ľudskej činnosti na prácu a kultivovanie obsiahol Martin Heidegger v existencialistických pojmoch Sorge (obstarávanie) a Fürsorge (starosť), u nás František Švantner vo veľkom románe dvadsiateho storočia Život bez konca.

Už 21 mesiacov je Slovensko bez generálneho prokurátora, hoci Jozef Čentéš bol zákonne zvolený. Hovorí sa, že jeho menovanie odkladá prezident. Ale ten pán vždy plní len vôľu iných – a oni majú strach.