Počas uplynulých dvadsiatich rokov boli stolné počítače a laptopy najlepšia a často jediná možnosť, ako moderne pracovať a dostať sa k informáciám. S príchodom mobilných zariadení, cloudu a ďalších technológií sa to mení. Čo to bude znamenať pre bežné počítače?

Až dozrieme, nazvali ste, milý Majstre, Vašu prvú básnickú zbierku, v roku 1956. Zostali mi v pamäti Rakvy z Vietnamu, „Pardonnez-moi, Monsieur le Ministre... / Dvoch synov mám. / Či vlastne mal som./ Z jedného rakva ostala. / Som ako starý, ošarpaný céder. /Hrozne ma búrka rozčesla. / Čo prosím? / Stručne? /Otcovskú bolesť, pán minister, / nemožno vtesnať do hesla.“ A ešte mnohé iné, milý Majster Rúfus, zostávajú v duši mojej generácie ako živičné kvapôčky na hrčavom kmeni...

Roger Scruton dal odpoveď na to, ako možno po dvadsiatich piatich rokoch novej generácii pripomenúť, čo to bol komunizmus.

Popravde, kedysi som si vedel predstaviť, že žijem hocikde v Číne, len nie v Šanghaji. Dnes som ženatý so Šanghajčankou, sťahujeme sa tu do nového bytu a píšem o Šanghaji prvú knižku. Poznám niekoľko ľudí, čo prišli do Šanghaja na dva mesiace. Dnes tu žijú už viac ako desať rokov. Čím to je?

Štátne médiá chcú, aby sme začali zachraňovať stratené hodnoty. Podľa televíznych komentátorov sa má zodpovednosti ujať predovšetkým rodina, čiastočne školy, o vláde niet ani zmienky. Hovorí sa o zlých spôsoboch, hrubosti a nedostatku solidarity. O rozširovaní kradnutia, klamania a lenivosti. Keďže uplynulých 50 rokov mala na výchovu, vzdelávanie, médiá a kultúrnu produkciu monopol jedna strana, človek si musí položiť otázku: Kde sa nabrala všetka tá bieda?

Tvrdenie Zbigniewa Brzezinského by sme pokojne mohli považovať za najprovokatívnejšiu vetu v medzinárodnej politike uplynulých rokov.

Milí priatelia. Niekde som čítal pamätnú, či skôr arogantnú vetu akéhosi západného politika, ktorú predniesol, keď pričuchol k slovanskej náture: „Najmenej chcú slúžiť tí, ktorí nič iné nevedia.“ Je to tvrdé konštatovanie, ktoré nerozumie našej povahe. Pred pár rokmi sme sa s manželkou ubytovali v jednom z vysokohorských hotelov. Boli sme tam sami, víkend sme si predĺžili do utorka. V nedeľu večer sa hotel vyľudnil. Stará budova vydávala celú noc desivé zvuky. Duchovia ohýbali drevené obklady, démoni sa spúšťali dolu odkvapmi, lomozili, narážali do okien a krútili vetrami.

V roku 1894 bol v Uhorsku (a teda v podstate aj na Slovensku) založený KoMaL, matematický a fyzikálny časopis pre stredoškolákov. Jeho súčasťou boli korešpodenčné súťaže (semináre), teda série príkladov na vyriešenie pre študentov, ktorým nestačila škola.

Bratia Coenovci nakrútil ďalší klasický film. Jeho hrdinom je folkový spevák Llewyn Davis, ktorý sa snaží presadiť na newyorskej folkovej scéne začiatku 60. rokov, ale ako to v ich filmoch býva, nie všetko ide podľa jeho predstáv.  

Nazif Mujic prežil počas minulého Berlinale krásny sen, keď sa tešil zo Strieborného medveďa za herecký výkon v snímke Danisa Tanovića Epizóda v živote zberača železa. Po roku sa bosniansky Róm vrátil do nemeckej metropoly, ale nie ako herecká hviezda, ale bezdomovec, hľadajúci azyl pre svoju rodinu. Neprofesiálny herec musel odísť z vlastnej krajiny, kde ho vylúčili z vlastnej komunity. Jeho spoluusadlíci i kolegovia z práce mu dali najavo, že medzi nimi už nemá čo hľadať, keďže podľa ich mienky sa stal veľkou celebritou a musel určite poriadne zbohatnúť.