V uplynulom týždni sme v .týždni žili najmä diskusiami. Diskusiou o tom, kto bude novým riaditeľom RTVS, v akom stave je konzervatívna politika, alebo čo je vlastne jadro EÚ a či je výhodné doňho vstúpiť. V novom .týždni toho ale nájdete ešte viac.

Z Testovania 9 získali žiaci na ZŠ Huncovce z matematiky aj slovenčiny priemernú známku štyri. Na škole už druhý rok učí v rámci programu Teach for Slovakia Erik Tomasch. Kritizuje, že ministerstvo neponúka školám so slabými výsledkami žiadnu podporu.

​Byť pravnučkou prvého československého prezidenta nie je jednoduché. Podľa Charlotty Kotíkovej je v tom najmä zodpovednosť žiť tak, aby človek svojmu dedičstvu a rodine neurobil hanbu. Prečo si myslí, že pátranie po otcovi T. G. Masaryka je neúctivé?

Keď Theresa May vyhlásila predčasné parlamentné voľby, mala na to dobré dôvody. Najmä jeden: užívala si príjemný náskok v prieskumoch verejnej mienky. A teraz žije svoju nočnú moru – víťazstvo, ktoré je prehrou.

Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy.“

Rozčlenenie zväzkov Česka s Európskou úniou a NATO by malo pre krajinu fatálne následky. Prečo by sa podľa Michaela Kocába mohli Číňania učiť od Zemana, ako stabilizovať spoločnosť?

Hanlivé reči na novinárov, kauza Babišových nahrávok a najmä to, že politici nenesú následky svojich činov, sú podľa režiséra Davida Drábeka taká hanba, že v Japonsku by politici po podobných udalostiach vyskákali z okien. Prezident Miloš Zeman sa však podľa režiséra vyžíva v rozoštvávaní ľudí.

Hoďte šovinistovi, nacionalistovi, populistovi – nebo jak mu chcete říkat – návnadu a on ji sežere i s navijákem. Ze šíření zpráv o určitých tématech, typicky o uprchlících či muslimech, se dá dobře žít, protože určitý typ lidí na ně klikne, aniž by se staral o to, jestli je to pravda, nebo ne.

Ani čtvrtstoletí po pádu SSSR nepřivedlo Lenina do hrobu.

Švajčiarska autorka Corinne Hofmann prežila na mieste, kde lekári tvrdili, že by v tom čase beloška prežiť nemohla. Život v buši v severnej Keni bol totiž plný nástrah, vrátane chorôb a hladu. Dnes by sa už naspäť nevrátila, napriek tomu, že sa dedina Barsaloi, kde žila, výrazne zmenila.