Každý to už videl, aspoň vo filme. Postarší pán dychčí, chytá sa za hrudník, v očiach vidno silnú bolesť, strach. Strach nie obyčajný, ale veľký – strach zo smrti, takzvaný horror mortis. Čo sa to vlastne deje?

V posledných mesiacoch zásluhou českého prekladateľa a vydavateľa Václava Rákosa vyšli tri zaujímavé knihy Ernesta Hemingwaya. Vďaka nim znovu, 50 rokov po jeho smrti, čítame texty tohto zvláštneho spisovateľa.

Originalita a pôvodnosť si s popkultúrou nikdy príliš nerozumeli a vďaka bohu za to. Každému aj tak skôr či neskôr dôjde, že všetky príbehy už boli tisíckrát vyrozprávané. Večný návrat toho istého. Čo nám zostalo, sú variácie, verzie, odvodeniny, deriváty. Menia sa kulisy, postavy, avšak príbehy zostávajú. O láske, o smrti, o samote, o cti, o pravde, o priateľstve, o bytí, o poznaní, a tak ďalej.

Býčí zápasy nejsou sport. Nikdy jím být neměly. Je to tragedie. Velká tragedie. Tragedií je smrt býka. Hraje se ve třech pevně stanovených aktech.

Meno Johna McAfeeho sa roky spájalo s bojom proti počítačovým vírusom. Priekopník antivírusových programov má však dnes už celkom inú povesť. Uteká pred políciou z Belize, ktorá vyšetruje násilnú smrť jeho suseda. Je vinný, alebo mu len preskočilo?

V deň výročia smolenskej tragédie, 11. novembra, stoja oproti sebe dva národy. Pre jedných to bude deň, ktorý im pripomína, že nezávislosť bola obmedzená. Že dnešná vláda svieti iba odrazeným svetlom, slabým a rozptýleným, že je tvorom chorľavým. Podľa nich smrť prezidenta a 95 ďalších osôb, neschopnosť pri vyšetrovaní, zmeny komisie a celková zmätenosť sú dôkazom ľahkovážnosti, pohŕdania a odmietnutia takej hodnoty, akou je nezávislosť štátu. Môže za to väčšina politických elít, od premiéra cez vládu po prokuratúru.

Pred pol rokom jej bývalý manžel strelil guľku do hlavy. Zbytočná smrť Zuzany Dzivej bola aj dôsledkom fatálnej nečinnosti konkrétnych sudcov, prokurátorov a policajtov. Napriek tomu však nikto z nich za svoje zlyhanie dodnes nepykal.

FILM Konečná uprostred cesty (Réžia: Andreas Dresen, 2011) Nemecko-francúzsky film Andreasa Dresena je ponurý a silný. Hovorí o prítomnosti smrti v našich životoch. V jeho úvode sa hlavný hrdina Frank Lange (Milan Peschel), človek-milión, z dlhého lekárskeho monológu dozvedá, že mu diagnostikovali na mozgu zhubný nádor.

Predstavy raja majú mýtickú alebo utopickú podobu. Mýty o Adapovi a Gilgamešovi, o egyptských a gréckych rajoch, o rímskej predstave Zlatého veku, o Ostrovoch blaženosti, Záhrade Hesperidiek, Elyzeu či Vergíliových Arkádach sa vracajú k ľudskému pôvodu. Majú podobu určitého miesta. Prvým pozemským vzorom raja bol staroiránsky paradeisos, stromový park, obohnaný valom, miesto oddelené od ostatného sveta zo všetkých strán,. Činnosť v raji predstavuje kultivovanie prírody. Vyhnanie z raja sa spája so stratou večnosti a s existenciou smrti. Existenciálne rozdvojenie ľudskej činnosti na prácu a kultivovanie obsiahol Martin Heidegger v existencialistických pojmoch Sorge (obstarávanie) a Fürsorge (starosť), u nás František Švantner vo veľkom románe dvadsiateho storočia Život bez konca.

Organizátori kampaní, týkajúcich sa komplikovaných tém, reagujú zväčša zveličením svojich tvrdení. Táto snaha sa často vypomstí. Minulý mesiac priniesol hneď dva príklady. Francúzsky bádateľ Gilles-Eric Séralini sa pokúsil podnietiť odpor verejnosti proti geneticky modifikovaným potravinám zverejnením, ako GM kukurica zapríčinila vznik obrovských nádorov a predčasnú smrť 200 potkanov, ktoré ju dva roky konzumovali. Predložením množstva fotografií potkanov s nádormi veľkosti pingpongovej loptičky Séralini upútal pozornosť. Francúzski ministri pohrozili zákazom dovozu GM kukurice od spoločnosti Monsanto do Európskej únie. Rusko dovoz kukurice od Monsanta skutočne zastavilo.