Samovražda je smutnou výsadou ľudí. Občas sa síce objavia správy o veľrybách hnijúcich na brehu mora, no možno úspešne predpokladať, že ich tam nepriviedol chorobný psychický vývoj, aký privádza k rozhodnutiu vziať si život mysliace bytosti. Premyslene a plánovite čosi také dokážeme len my. Prečo je to tak?

Športové Slovensko má kauzu, ktorá sa rýchlo vyvíja, takmer každý deň mení a nadobúda politický rozmer. V jej centre stojí rodina Žampovcov, lyžiari telom, dušou a celým bytím, a to nie prvú generáciu.

Necelý rok pred parlamentnými voľbami začína spoločná štúdia OECD a Inštitútu finančnej politiky debatu o tom, ako zmeniť slovenské dane. Podľa predstáv expertov by sme oproti dnešku platili menej na priamych daniach, no priplatili by sme si za naše domy a byty.

Kauza smeráckeho exposlanca parlamentu Vladimíra Jánoša, ktorý čelí obvineniu zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, je výdatnou potravou pre seriózne médiá i pre bulvár.

Lee Kuan Yew premenil malý mestský štát bez prírodných zdrojov na bohaté centrum financií a obchodu. Stal sa tiež vzorom pre politikov po celom svete, ktorí sľubujú ekonomickú prosperitu bez politických slobôd. Ale prežije ho model, ktorý vybudoval?

Cítime to príjemné šteklenie, keď chodíme bosí po mäkučkej tráve. Bolestivo cukneme po pichnutí sa tŕňom ruže, keď ju chceme odtrhnúť. Vnímajú však na oplátku aj rastliny, že sa ich niečo dotýka?

Bol to študentský líder Novembra, do politiky však vstúpiť odmietol. Založil najväčšiu mimovládnu organizáciu v strednej Európe. Jeho meno sa často spomína v súvislosti s budúcim českým prezidentom. Šimon Pánek.

Keď v novembri 1989 vyšli ľudia na námestia, znamenalo to, že sa končí totalitný režim. Že sa končia perzekúcie za názor, za vieru a rodinný pôvod. A že sa začína dlhá, a nie vždy priama cesta k demokracii. No mnohé sa zmenilo okamžite.

Každý špičkový šéfkuchár si tým prešiel. Bez výnimky. Najprv musel začať v prípravnej kuchyni, kde sa šúpe zelenina a predpripravujú sa suroviny. Tam ho naučili to najzákladnejšie z tohto remesla, pokiaľ mu to nevtĺkli do rúk už v škole – umenie krájať.

Sú ľudia, ktorých je radosť počúvať. Po rokoch som si opäť s veľkou radosťou vypočul rozhovor z roku 1992 s významnou osobnosťou ruskej kultúry, filológom a umenovedcom Dmitrijom Lichačovom. Témou rozhovoru bol on sám, jeho život, pohľad na svet, na ľudí a všetko, čoho sa človek dotýka, čo doňho vstupuje a čo s tým môže urobiť, aby zostal človekom, aby bol viac ako človek v bežnom chápaní tohto slova. Lichačov žil v 20. storočí. Doslova (1906 – 1999). Bol svedkom dvoch revolúcií, troch vojen, prežil štyri roky v lágri, čistky konca 30. rokov aj leningradskú blokádu, stal sa akademikom, najuznávanejším odborníkom na staroruskú kultúru, získal množstvo ocenení.