Je jeden z posledných teplých septembrových večerov. V malej, pomerne drahej reštaurácii neďaleko dôstojnej monarchistickej budovy Viedenskej burzy je ešte pár miest voľných. „Aj Rakúšania sa naučili v minulých rokoch šetriť,“ hovorí čašník, ale nie namrzene. „Chodí menej ľudí, no zatiaľ to stačí, Gott sei dank.“

Konečne vychádza dlhoočakávaná kniha Ivy Mojžišovej. Završuje ňou dlhoročný výskum histórie Školy umeleckých remesiel v Bratislave.

Kde sa nachádza špičkový slovenský vedec? V zahraničí. Aj tak by mohol znieť suchý vtip – zvlášť po tom, čo Barack Obama začiatkom roku ocenil mikrobiológa Jána Vilčeka, ktorý odtiaľto emigroval pred komunizmom. No hoci naše inštitúcie nezrodili nositeľa Nobelovej ceny, aj doma vieme robiť svetovú vedu.

Auto začalo konečne chladiť a spojka, hoci s chrčivým zvukom, vyzerala, že do Česka vydrží, a to napriek tomu, že nás za Drážďanmi čakal prejazd Krušných hôr. Okruh okolo Berlína bol ten sobotný večer poloprázdny, a tak cesta od Baltského mora do Prahy ubiehala rýchlejšie, než som čakal a zdalo sa, že ani železnú rezervu vo výške nejakých 250 eur (na odťah do servisu a vlak domov) možno potrebovať nebudeme.

Majstrovstvá sveta v atletike, ktoré sa nedávno skončili v Moskve, určite vojdú do dejín. Nie kvôli rekordom, ale nechtom. Nie obyčajným nechtom, ale švédskym, ženským a ešte k tomu dúhovým. Čitatelia už určite tušia, o čom je reč. Áno, tá kombinácia Švédska a dúhy musí napovedať, že ide o niečo veľmi pokrokové, niečo progresívne, čo je absolútne top, au courant a wow. Čiže o protest proti zákonu, ktorý podpísal Vladimír Putin a ktorý podľa médií zaútočil na záujmy LGBT.

Čítanie diskusných fór na internete si ordinujem z akéhosi zvrhlého sklonu k sebabičovaniu. Navrávam si pritom, že poznávam svet, v ktorom žijem, a že je to užitočné. Nie je. Kráčanie záplavou negatívnych emócií škodí. Škodí duševnému zdraviu, neprospieva ani tomu fyzickému. A utvrdzovať sa napríklad v tom, že stačí zmienka o dievčatku, ktoré takmer upálili nacionálni socialisti, alebo o rómskej matke pätorčiat, aby to vyvolalo záplavu hnusu, si viem predstaviť aj bez toho, aby som sa tým brodil.

Rozhádaní lídri Minulý týždeň to vyzeralo na také vážne ochladenie vo vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou, aké si niektorí pamätajú z čias studenej vojny. Príčinou bol ročný azyl, ktorý Edwardovi Snowdenovi udelili v Rusku. Vladimír Putin sa rozhodol podporiť Snowdena napriek tomu, že ho Barack Obama opakovane vyzýval, aby to nerobil. Alebo ho podporil možno práve preto – aby zdôraznil, že mienka Bieleho domu ho nezaujíma.

Rebríček uchádzačov o prezidentský palác – ohlásených či predpokladaných - podľa agentúry Polis akoby z oka vypadol štruktúre straníckych preferencií. Na čele Robert Fico, za ním dlho, dlho nič, potom púšť a step, ešte raz nič a za siedmymi horizontmi planktón neľavicových „prenasledovateľov“.

Presťahovali sme sa, a získali tak nových susedov, teda niečo ako novú rodinu. Zľava starších Američanov, vraj z Kaukazu (tak dnes označujú bledé tváre). Bývajú s nimi dospelé deti a vnúčatá. O dom sa však starajú len starčekovia, pre mládež by pokosenie trávy či vynesenie smetí bola prílišná výzva. Zato radi občas hlučne ponocujú. Za plotom bývajú tichí skromní Vietnamci, ktorí sa postarajú nielen o spoločný plot, ale osekajú aj strom, ak vetvy padajú, hoci je to naša zodpovednosť.

Kvantové číslo, ktorým sa rozlišujú jednotlivé druhy kvarkov, sa v angličtine volá flavor. Do slovenčiny to prekladáme buď ako chuť, alebo ako vôňa. Lenže chuť a vôňa sú dve značne odlišné vlastnosti. Takže čím sa to tie kvarky vlastne líšia?