Kdysi jsem měl jako knihkupec v Jindřišské ulici konflikt. V obchodě jsem si pouštěl desku Pearl Jam. Byl to obchod s náboženskou literaturou a taková hudba tam dělala něco jako revoluci.
Je to čisté ako islandské jazerá, intenzívne ako gejzíry, chvíľu horúce ako láva, vzápätí chladivé ako ľadovec, vždy liečivé ako strieborné bahno z Modrej lagúny pri Keflaviku.
Viaceré médiá v týchto dňoch informovali, že v našej krajine končí svoje pôsobenie Svetová banka. Táto očakávaná a zdanlivo neveľmi dôležitá správa má symbolický význam. Slovensko sa stáva krajinou, ktorá je „za vodou“
Žloutenka typu A zažívá v Praze po letech hubených zase jednou zlaté časy. Média po ní skočila jako slepice po flusu. Nebojácní reportéři se nám hlásí v bílých pláštích přímo z infekčních oddělení a rychlými mluvidly nám do mozku vypalují věty jako…hrozivá čísla…se rychle šíří…očkovat…vakcíny docházejí…a už nás masírují popisem epidemie, co zvolna přechází v pandémii.
V hŕbe letného bulváru, na ktorý už pomaly sadal prach, na mňa zasvietil veľký titulok: Kašlú na charitu. S bonzáckym vysvetlením v podtitulku, že Banášová, Jurčová a Bača sľúbili a neprišli na akciu Muž roka.
Meno novozélandského ekonóma Sira Rogera Douglasa malo svoju váhu medzi tými, ktorí hľadali inšpiráciu a odvahu na uskutočnenie takých potrebných ekonomických reforiem, pred ktorými stáli všetky nové demokracie v strednej a východnej Európe. A zdá sa, že dodnes má.
Prišiel sem pred troma rokmi, aby po Tomasovi Spurnom prevzal jeden z troch najväčších finančných domov. Tvrdí, že banka je veľmi jednoduchý biznis. Do práce však chodí denne o 7.30 a odchádza o 21.00. Šéf VÚB Ignacio Jaquotot.
Bylo mi dva a půl roku a matka mně zdálky chodila ukazovat tanky, zaparkované po celé Praze. V tramvaji jsem pak prý odbojně vykřikoval: Rusáci-hnusáci! a dospělí na mě spokojeně pomrkávali, jako že jsem správně orientovaný. Okupace Československa roku 1968.