Bolo to ešte niekedy v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, keď som si prečítala esej Václava Havla Moc bezmocných. Komunistickým režimom bola, samozrejme, zakázaná a šírila sa len ako samizdat.

Mám Maďarsko a Maďarov rád. Oproti nám Čechom a Slovákom majú v sebe čosi, čo mávajú veľké európske národy, akým boli Česi len chvíľu a Slováci, prosím o prepáčenie, ešte nikdy nie. Mapy Veľkého Uhorska, ktoré sa predávajú trebárs v tej krásnej budapeštianskej tržnici hneď vedľa maďarských salám, čabajok a husacích pečienok, nie sú iba nostalgickou spomienkou, ale aj oknom do duše maďarského národa.

Niektoré mylné predstavy majú nesmierne tuhý korienok. Napríklad detská predstava o tom, ako a kde vzniká moč, pretrváva veselo aj u mnohých dospelých. A antická predstava o tom, ako a kde vzniká žlč, vydržala v medicíne viac ako dvetisíc rokov.

Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.

Viete, ja si naozaj až teraz plne uvedomujem, akú moc má slovo. Akú moc má slovo v médiách. Keď som začala písať tieto stĺpčeky (och bože, dlhých 7 rokov!), vedela som, že musím slová vážiť, a že sa nechcem za niečo, čo som kedy napísala, nikdy hanbiť. Ale netušila som, že stĺpčeky z časopisu môžu niekomu ovplyvniť život.

Môže jednotlivec zmeniť svet, alebo je všetko určené záujmami mocných? Život Steva Jobsa nakláňa misku váh k americkému snu, v ktorom nerozhoduje moc, ale individuálny talent, odvaha a charakter.

Uplynulé dni na finančných trhoch boli ako jazda na húsenkovej dráhe. Opätovný pád do recesie nie je vylúčený. Politici zatiaľ pokračujú v improvizácii a látajú raz hento a raz zase ono. Pomaly im však dochádza munícia. O dôvere trhov a trpezlivosti voličov ani nehovoriac.

Spotené čelo, mastné vlasy, špinavé uši – to všetko sú veci, z ktorých má len málokto radosť (výnimku z tohto pravidla predstavujú firmy vyrábajúce kozmetické prípravky). Načo je to dobré? Čomu to slúži? Prečo nám to tá matka príroda robí?

Ak v spoločností mladých ľudí, niekde medzi desať a dvadsaťpäť rokov, prestávate rozumieť reči, ktorou rozprávajú, nemusíte hneď lamentovať, že prznia slovenčinu. Spomeňte si na čudesné slová vlastnej generácie a na tie ich použite náš výkladový slovník.