Keď som mal 17 rokov, stal som sa manažérom kapely Utangardsmenn. Hrali detroitský rock podobný Iggymu a Stoogies. Na Islande vtedy vznikala nová hudobná scéna.


Keď pred pár rokmi fičal televízny program Učeň (The Apprentice) s Donaldom Trumpom, zostával som kvôli nemu každú sobotu do tretej v noci hore. Reality šou z podnikateľského prostredia ukazovala, že snaha a nápaditosť sa cenia, aj keď konkurencia je v biznise tvrdá. Bolo to napínavé, nikoho to nepohoršovalo a podnikanie i podnikatelia boli ukázaní v pozitívnom svetle. Vtedy som si prial, aby sme tento program mali aj na Slovensku.

Mám jednu takú kamarátku, ktorá je bohatšia než všetci moji ostatní priatelia dohromady. Na rozdiel od istého spolužiaka, ktorý sa do desiatky najbohatších Čechov pretuneloval, Táňa si svoje peniaze poctivo zarobila v počítačovom biznise, v ktorom sa dostala do svetovej extratriedy. A pritom ešte dokáže vymýšľať hry pre deti.

Obyčajní ľudia nemajú politikov radi. Podľa väčšinového názoru obyčajných Slovákov sú všetci politici rovnakí, rovnako kradnú, bez začervenania klamú a občanov potrebujú len v deň volieb, aby opäť a bez väčšej námahy získali vyhriatu stoličku. Svetlou výnimkou má, respektíve podľa vlastných kritérií mal byť, najobyčajnejší z obyčajných, Igor Matovič.

Zazvonil mobil, ohlásil sa .týždeň. Trochu ma to zmiatlo, no keď hlas v mobile povedal, že týždenník .týždeň, bolo mi to jasné – chcú od mňa predplatné. Hlas v mobile ma však prekvapil: Napísali by ste, prosím, pre nás pár slov o tom, čo je potrebné na to, aby šesťdesiatnik, ktorý sa nevie zmieriť s návrhom, že by mal odísť do dôchodku šesťdesiatdvaročný, bol optimistický, svieži a plný energie, akým ste vy a nemal by mentálny problém povinne pracovať do dôchodku o pár rokov dlhšie?

Tri roky dozadu JOJ na 1. apríla oživila televízne hlásateľky. Ako vtip sa páčili. O pár mesiacov stanica spúšťala svoj druhý kanál, ladený do retra. A hlásateľky boli späť a s nimi aj distingvovaný prejav a precítene čistá slovenčina pri vyslovovaní fráz typu “pozrime sa spolu, čo majú nové naši protagonisti”.

Bratislavský Okresný súd rozhodol, že jedenásti sudcovia Najvyššieho súdu majú byť odškodnení za to, že dostávali nižšie platy ako sudcovia Špeciálneho súdu. Aj tento rozsudok o našom stave niečo vypovedá.

Na Slovensku už nie je veľa zaujímavých postsocialistických fabrík bez jasných vlastníkov, na ktorých by sa dala rozvinúť nejaká zaujímavá hra. Asi jednou z posledných sú Novácke chemické závody (NCHZ), ktoré nemali veľké šťastie na jasných strategických vlastníkov. Okolo najväčšej slovenskej chemičky sa zatiaľ krútili len veľkí slovenskí hráči. Mali ambíciu dať firmu do poriadku a nájsť niekoho, kto by za ňu dobre zaplatil.

Servus Emil, dnes ráno som sa zobudil a, predstav si, pamätal som si, čo sa mi snívalo. Na deväťdesiatdeväť percent si to nikdy nezapamätám a niekedy som aj rád, lebo mám pocit, že sa mi nesnívajú nijaké príjemné veci.

Keď mal 27 rokov povedali mu, že asi bude musieť skončiť s futbalom. Nakoniec vydržal až do tridsaťpäťky. Ako jeden z mála slovenských hráčov hral španielsku ligu. Nakoniec sa vrátil do Slovana a pomohol mu získať titul. Samo Slovák.